Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst un

hore

I. prísl.

1. na vyššie položenom mieste, navrchu, op. dolu: h. na kopci, izba je h. na poschodí

2. hovor. na hierarchicky, hodnostne vyššej úrovni, op. dolu: návrh sa rieši h. vo vedení

3. smerom k vyššiemu miestu, dohora, nahor, op. dolu, nadol: ísť, vyliezť h. (na kopec ap.), pozerať sa h.

4. hovor. smerom k vyššej hodnote, pozícii ap., dohora, nahor, op. dolu, nadol: ceny idú h. stúpajú; postúpiť vec h. nadriadenému orgánu; vyšvihnúť sa h. urobiť kariéru; ruky h.! výzva vzdať sa

dať h. vyložiť

→ hlavu h.! byť (dlho) h. nespať, bdieť; hore sa, kniž. hor' sa (do roboty)! výzva (do činnosti); chodiť h.-dolu nepokojne, z jedného miesta na druhé; expr. pliesť h.-dolu tárať

II. predl. s I vyj. smerovanie zdola nahor, k hornej časti niečoho, op. dolu: ísť h. kopcom, dolinou, plávať h. prúdom, obrátiť pohár h. dnom

niečo je h. nohami a) naopak b) v neporiadku, zmätku; obrátiť (niečo, všetko) h. nohami urobiť neporiadok, zmätok

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hore prísl. i predl. s I

hore1 prísl. 1. ▶ na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti; op. dolu, dole: h. na kopci; kufor je h. na skrini; spálňu máme h. na poschodí; pracovať h. na streche; masť zostala plávať h.
2. ▶ (smerom) na vyššie položené miesto, smerom do výšky; syn. dohora, nahor; op. dolu, dole, nadol: ísť, liezť, vyškriabať sa h. (na kopec, na strom a pod.); pozerať sa h.; dať ruky h. vztýčiť nad hlavu; vysadiť chlapca h. do sedla; daj ten kufor h. vylož ho (na vyvýšené miesto); Príjemná únava sa začala vkrádať hore do hlavy odkiaľsi od bokov. [L. Ballek]; Stavba je, ako bola, nepohla sa hore. [A. Bednár] ďalej, vyššie □ ruky hore! výzva vzdať sa
3. hovor. ▶ smerom k vyššej hodnote a pod.; syn. dohora, nahor; op. dolu, dole, nadol: ceny idú h. stúpajú; zaokrúhliť sumu smerom h.
4. hovor. ▶ na hierarchicky, hodnostne, funkčne vyššom mieste, na vyššej úrovni; op. dolu, dole: hlásiť vec h. nadriadenému orgánu; návrh sa rieši h.; Myslíš, že ti to hore prejde? [P. Valo]; Dôstojníkom hore je ľahko. [R. Jašík]; Voľakedy čosi znamenal, robil kariéru, šiel hore. [J. Váh] dosahoval vyššie pracovné zaradenie
5. zastar. ▶ (v písomnom styku) na predchádzajúcom mieste, vyššie, prv: ako som h. spomenul ako som už, prv spomenul; h. sme uviedli, že ... uviedli sme, že ...
fraz. byť [dlho] hore nespať, bdieť; [byť] hore bez byť bez podprsenky, mať odhalené prsia; ceny [niečoho] letia hore prudko stúpajú ceny niečoho; hore hlavu! maj(te) odvahu, nepoddávaj(te) sa; hore sa!, kniž. i hor` sa! (emocionálne zafarbené) povzbudenie do nejakej činnosti; niečo je čím hore, tým dolu v neporiadku, v zmätku; nosiť hlavu hore al. držať nos hore byť pyšný, namyslený; obracať niečo čím hore, tým dolu skúmať to zo všetkých strán

hore2 predl. s I ▶ vyjadruje smerovanie zdola nahor, k hornej časti niečoho al. polohu smerom nahor; op. dolu, dole: ísť h. schodmi; kráčať h. dedinou; plávať h. prúdom; prevracať poháre h. dnomi fraz.fraz. hrub. byť/ležať hore bradou/kopytami byť mŕtvy; byť/držať sa/udržať sa hore koncom stáť na nohách; byť hore nohami a) byť postavený al. položený obrátene, naopak b) byť v neporiadku, v zmätku; lezie mu to hore krkom nemá chuť, vôľu niečo robiť, niečo ho už omrzelo al. sa mu sprotivilo; ležať hore bruchom/pupkom nič nerobiť, leňošiť; obrátiť/prevrátiť niečo hore nohami urobiť neporiadok, zmätok; plávať hore bruchom (o rybách) uhynúť; prevracať poháre hore dnom piť veľa alkoholu; expr. vstať hore zadkom mať zlú náladu; vyletieť hore komínom (o peniazoch, o majetku) byť premrhaný, byť utratený bez úžitku

hore3 cit. ▶ vyjadruje výzvu; syn. hore sa: deti, h.! vstávajte!

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol) • horenahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahordovrchu: rýchlo kráčal dovrchunavrch: vystrčila ruku dlaňou navrchdovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysokaexpr.: stĺpomstĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dymdupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými

2. p. hore 2, 3


dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja • doplnaplnoplne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený vozvrchomvrchovatohovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcomnár. štrichom

2. smerom k vyššie položenému miestu • dohora: cesta vedie dovrchu, dohorahorenahor: vyšplhali sa hore, nahor


horeznačky tvárou a bruchom hore a zadnou časťou tela dolu (op. doluznačky) • horeznak (op. doluznak) • naznak: ľahol si horeznačky, horeznak do trávy; spadla naznak na dlážkuhore bruchomna chrbátna chrbtezried.: horebruškyhoreznakom


hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchuvysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokojtamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky dokladyzastar. tamhor (Laskomerský)

2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrchdohoratahoretamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrchpoet. vhor (Plávka)

3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohoranahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchutahoretamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhorepoet.: vozvysok (Figuli, Chrobák)vozvýš (Žáry)vhor (Rázus)


leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


naopak opačným smerom al. spôsobom, na opačnú stranu • opačne: všetko robil naopak, opačneobráteneprevrátene: kartu položil na stôl obrátene, prevráteneinverzne: inverzne prehodnotiť vzťah medzi človekom a prírodounaruby (na opačnú stranu): pred praním prevrátila obliečku naopak, narubyfraz.: dolu hlavouhore nohami


povyše 1. ďalej smerom nahor, do polohy al. v polohe nachádzajúcej sa nad niekým al. niečím (op. poniže) • vyššie (op. nižšie): povyše, vyššie je malá horáreňhore (op. dolu) • vyše (op. niže): kúsok hore, vyše vyviera studničkazastar. pozvýš (Laskomerský)

2. (koho, čoho) vyjadruje miesto al. polohu nachádzajúcu sa vyššie od niekoho al. niečoho (op. poniže) • vyše (op. niže): voda im siahala povyše, vyše kolien


rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamoprosto: cesta viedla prosto ku kaštieľuneohnutonezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôtydorovnanarovno: dorovna, narovno vykopaná ryhaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystretovypätovypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystretovztýčenenarovnanevyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnanekolmo: palice trčia kolmo k nebuzvislozvisle: obraz je zavesený rovno, zvisloexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuškofraz. hore koncom

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovnehorizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doskadorovnanarovno: dorovna, narovno uložené potrubieexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamopriamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľuprosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamopresne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestejprávehovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamootvoreneúprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalonezaobalenenezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehaťprostodoprostadorovnafraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslíkniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneďihneďpriamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkémubezodkladnenaskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrncabezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfanesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamopriam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráčiprávehneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

10. p. rovnako 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hore

I. prísl.

1. vo výške, v polohe nad niečím: h. na kopci, na strome; Hore máme voľnú izbu (Tat.) na poschodí.

nosiť, držať, mať hlavu h. a) vzpriamene, rovno (najmä pri chôdzi); b) byť pyšný, sebavedomý, namyslený; hovor. držať nos h. byť pyšný, namyslený; byť, ostať (dlho do noci) h. nespať, bdieť;

2. smerom do výšky, nahor: pozerať h., kráčať h., vystúpiť h.; dať ruky h. vztýčiť nad hlavu, do výšky (často na znak vzdania sa, podrobenia sa niekomu); hovor. poslať hlásenie h., h. na riaditeľstve, byť h. obľúbený o inštančne vyššom, nadriadenom mieste al. o osobe

ruky hore! vzdaj sa!, vzdajte sa!; h. hlavu! nebáť sa!, nestrácať chuť, odvahu!, chodiť, behať hore-dolu rozličnými smermi, sem a tam, pren. Čo pletiete hore-dolu? (Stod.) tárate; obrátiť niečo čím h., tým dolu urobiť neporiadok, zmätok; nár. brať, vziať si niečo h. všímať si, všimnúť si, dať niečomu zapôsobiť na seba;

3. zastar. prv, skôr, vyššie, na predchádzajúcom mieste: ako som h. spomenul, uviedol, bežnejšie vyššie, prv, predtým;

II. predl. so 7. p. smerom nahor, do výšky, k hornému koncu niečoho: ísť h. svahom, kopcom, h. vrškom, stúpať h. schodmi, ísť h. dedinou, h. dolinou; h. prúdom, h. riekou proti smeru toku; postaviť nádobu h. dnom obrátene; byť h. koncom a) vrchom, vrchnou stranou nahor; b) nebyť chorý, neležať

hovor. h. nohami obrátene, naopak: držať knihu h. nohami; obracať, obrátiť všetko h. nohami robiť, urobiť neporiadok, zmätok; byť h. nohami vykoľajený z obvyklého poriadku; vulg. byť hore kopytami mŕtvy;

III. cit.

1. vyjadruje výzvu, povzbudenie do niečoho: hore! vstávaj!, vstávajte!; Nože, hore, stará mati! (Taj.); hore sa!, horeže sa! a) vstávaj!, vstávajte!; b) povzbudenie do aktivity, do činnosti: Slováci, hore sa! (Chal.)

2. volanie na statok: „Hejk hore! Hô-hô“ skríkol Ondrej spurne. (Hviezd.)


hore sa p. hore

Morfologický analyzátor

hora podstatné meno, ženský rod

(jedna) hora; (bez) hory; (k) hore; (vidím) horu; (o) hore; (s) horou;

(štyri) hory; (bez) hôr; (k) horám; (vidím) hory; (o) horách; (s) horami;

Hore Hore Hore_K1_1 Hore Hore_K1_2 Hore
hora
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hora
G (bez) hory
D (k) hore
A (vidím) horu
L (o) hore
I (s) horou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) hory
G (bez) hôr
D (k) horám
A (vidím) hory
L (o) horách
I (s) horami

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum HORE VŔŠKOM v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BUDATÍN (ŽILINA)
Urbanonymum KU KRÁĽOVEJ HORE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
PREŠOV

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor