hore
I. prísl.
1. na vyššie položenom mieste, navrchu, op. dolu: h. na kopci, izba je h. na poschodí
2. hovor. na hierarchicky, hodnostne vyššej úrovni, op. dolu: návrh sa rieši h. vo vedení
3. smerom k vyššiemu miestu, dohora, nahor, op. dolu, nadol: ísť, vyliezť h. (na kopec ap.), pozerať sa h.
4. hovor. smerom k vyššej hodnote, pozícii ap., dohora, nahor, op. dolu, nadol: ceny idú h. stúpajú; postúpiť vec h. nadriadenému orgánu; vyšvihnúť sa h. urobiť kariéru; ruky h.! výzva vzdať sa
□ dať h. vyložiť
● → hlavu h.! byť (dlho) h. nespať, bdieť; hore sa, kniž. hor' sa (do roboty)! výzva (do činnosti); chodiť h.-dolu nepokojne, z jedného miesta na druhé; expr. pliesť h.-dolu tárať
II. predl. s I vyj. smerovanie zdola nahor, k hornej časti niečoho, op. dolu: ísť h. kopcom, dolinou, plávať h. prúdom, obrátiť pohár h. dnom
● niečo je h. nohami a) naopak b) v neporiadku, zmätku; obrátiť (niečo, všetko) h. nohami urobiť neporiadok, zmätok