hora, -y, hôr ž.
1. väčšia plocha súvisle porastená stromami, les: jedľová, buková, smreková h.; ihličnaté, listnaté h-y; hustá, tmavá h.; hlboké h-y rozsiahle, mohutné; Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) postihuje ľudí.
● Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási. — Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva (prísl.) o primeranej reakcii na niečie konanie; hovor. rásť ako drevo v h-e (o deťoch) bez dozoru, bez výchovy; žart. robil niečo (napr. hrešil, pil), až sa h-y zelenali veľmi, veľa, mnoho;
2. väčšia vyvýšenina nad rovinou, kopec, vrch, obyč. porastený stromami: vysoká h.; dedinka medzi h-ami; hrebeň hôr
● chlap ako h. urastený, silný; hovor. h-y lámať robiť divy; láska, viera h-y prenáša zdolá všetky prekážky; za h-ami za dolami ďaleko, nevedno, kde; cez horydoly cez veľké vzdialenosti; sľubovať, nasľubovať hory-doly všetko možné;
3. expr. veľké množstvo; kopa, hromada: h. spisov; celé hory snehu; posteľ a na nej hora perín (Heč.); Navalila sa naňho hora nešťastia. (Al.)
4. geogr. v názvoch vrchov, osád, krajov: Ostrá hora vrch; Staré Hory osada; Čierna Hora jedna z federatívnych republík Juhoslávie;
hôrka, -y, -rok ž.
1. zdrob. malá hora: jedľová, buková h.;
2. geogr. v názvoch vŕškov i osád: Kamenná hôrka vŕšok; Krásna Hôrka hrad pri Rožňave;
horička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
hóra1, -y ž. rumunský ľudový tanec
hóra2, -y, hôr ž. ban. banícka uhlomerná jednotka, hodina (15°)