Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hora -y hôr ž.

1. väčší súvislý porast stromov, les: ihličnatá, buková, hustá h.; zablúdiť v h-e

2. vrch (obyč. porastený stromami): vysoká h., ísť sa lyžovať do hôr;

pren. expr. veľké množstvo, hromada, hŕba, kopa: h-y snehu, starostí

● rásť ako → drevo v h-e; chlap ako h. urastený; nosiť → drevo do h-y; → láska h-y prenáša; za h-ami za dolami ďaleko; sľubovať hory-doly všetko, veľa; ako sa do h-y volá, tak sa z h-y ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu; expr. (hreší, klame,) až sa h-y zelenajú veľmi;

horský príd.: h. vzduch, h. hrebeň; H-á služba (vo Vys. Tatrách); h-é slnko žiarič ultrafialových lúčov; h. bicykel silnou konštrukciou prispôsobený horskému terénu; h-á cyklistika jazda na horských bicykloch; príslušná šport. disciplína;

hôrny príd.: h-e jahody horské; h-i chlapci zbojníci;

horička -y -čiek, hôrka -y -rok ž. zdrob.

Čierna Hora -nej Hory ž.

časť obce Nálepkovo;

Čiernohoran -na pl. N -nia m.;

Čiernohoranka -ky -niek ž.;

čiernohorský -ká -ké príd.

Čierna Hora -nej -ry ž. ▶ štát v južnej Európe na Balkáne pri Jadranskom mori, Čiernohorská republika ▷ Čiernohorec -rca pl. N -rci m.; Čiernohorka -ky -riek ž.

hora hory hôr ž. 1. ▶ väčšia plocha súvisle porastená stromami; syn. les: buková, smreková h.; ihličnatá, listnatá h.; vôňa jesennej hory; urbárska h.; zablúdiť v hustej hore; ísť do hory po drevo; pracovať v hore; A máte zdravú horu? Len takú odkúpim. [NP 1982] □ polit. admin. Čierna Hora štát na pobreží Jadranského mora, bývalá zväzová republika v rámci Juhoslávie, neskôr Srbska a Čiernej Hory □ žart. hory, lesy, pripime si! prípitok
2. ▶ prirodzená vyvýšenina v teréne, vrch: vysoká h.; úpätie, úbočie hory; dedina obklopená horami; zdolať najvyššiu horu sveta; slnko zapadá za hory; mesiac vyšiel nad hory; hory sa dvíhajú až k oblohe; Pod horou, pod horou čierne psíča breše. [ľudová pieseň] □ bibl. Olivová hora miesto v Jeruzaleme, kam sa Ježiš často chodieval modliť a kde prežíval smrteľnú úzkosť pred svojím ukrižovaním; bibl., náb. Kázanie na hore jedna z najznámejších častí evanjelia predstavujúca eticko-náboženské zásady kresťanstva; geogr. Babia hora najvyšší vrch Oravských Beskýd; geol. stolová hora osamotená vyvýšenina s plochým temenom strmo sa dvíhajúca nad okolitú krajinu, tabuľová hora □ Chrámová hora posvätné miesto judaizmu, kresťanstva a islamu v Jeruzaleme, kde kedysi stáli dva židovské chrámy, dnes mešita al-Aksá; Mariánska hora významné celoslovenské pútnické miesto v Levoči
3. iba pl. hory ▶ pásmo vyšších vrchov charakteristické náročnejším terénom, vyhľadávané hlavne turistami, skialpinistami, hornatý kraj: zasnežené vrcholky hôr; mať rád hory; ísť sa lyžovať do hôr; Poprad je vstupnou bránou do našich najnavštevovanejších hôr - Vysokých Tatier; Až prelezieme tamtie hory, ty už budeš doma. [P. Andruška]
4. expr. ▶ veľké množstvo niečoho; syn. kopa, hromada, hŕba: h. kníh, papierov; odpratať horu odpadkov; zdolať horu prekážok; pred železničným mostom sa navŕšila h. ľadu; V stánkoch sa váľajú hory jasnočervených jabĺk. [J. Blažková]; Máme horu roboty! [Ľ. Feldek]; More papierov a hora sklamania. [Vč 1964]
◘ fraz. chlap ako hora vysoký, urastený muž; niečoho je ako dreva v hore je toho veľmi veľa; rásť ako drevo v hore vyrastať bez výchovy; expr. horami-dolami al. cez hory-doly podnikať rozmanité a ďaleké cesty; hrešiť/kliať/nadávať až sa hory zelenajú používať neprimerané výrazy al. výroky, vulgárne sa vyjadrovať; chodiť/putovať/blúdiť po horách po dolách al. ísť za hory za doly odísť veľmi ďaleko; klame/cigáni, až sa hory zelenajú al. len/až sa [tak] práši bez rozpakov, pohotovo klame; nevidieť pre stromy horu nevnímať celok pre jednotlivosti; nosiť/voziť drevo do hory robiť zbytočnú robotu; sľubovať/nasľubovať niekomu hory-doly sľúbiť niekomu veľa rozmanitých vecí s malou pravdepodobnosťou splnenia sľubu; [už je] za horami za dolami už je dávno preč, vzdialený, neprítomný (nevedno kde); za siedmimi horami, za siedmimi dolami veľmi ďaleko (ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja) ◘ parem. ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu; keď nejde Mohamed k hore, ide hora k Mohamedovi keď niečo nechce urobiť jeden (z partnerov), musí to urobiť druhý; láska hory prenáša ľúbostný cit prekonáva všetky prekážky; nešťastie nechodí po horách [ale po ľuďoch] ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; vajatali hory, porodili myš mnoho príprav, ale žiaden výsledok
▷ hôrka -ky hôrok ž. zdrob. k 1, 2, zdrob. expr. k 4: jedľová h.; Pod hôrkou ešte stojí rodný dom. [V. Reisel]; Hôrku obilia už naložili na tatru. [L. Ťažký]; horička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: horička klesajúca do doliny [A. Baláž]; horička krumplí na veľkom tanieri [P. Andruška]; Hora, horička smreková, rozostúp sa mi. [J. Horák]; horisko -ka horísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: h. to bolo pekné; zdedil veľkú h.

hóra hóry obyč. pl. hóry hór ž. ⟨lat. ‹ gr.⟩ cirk. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) časti liturgie hodín, každodennej spoločnej chválovej modlitby cirkvi, hodiny, hodinky: veľké, malé hóry časti breviára

odhora, pís. i od hora prísl. ▶ z vyššie položeného miesta, z hornej strany; syn. zhora, zvrchu; op. oddola: výstrely bolo počuť o.; papier je popísaný a pokreslený o. až dolu; údaj nájdete v treťom riadku o.; pánty na dverách sú pätnásť centimetrov o.; Pes, ležiac na bruchu, obhrýza tenkú kosť postupne odhora nadol, pridŕžajúc si ju labami [...]. [J. Balco]; ťažký záves od hora až po zem a od steny po stenu [D. Dán]

hóra -y ž. obyč. mn. h-y ‹l› náb. (v katolíckej cirkvi) čas modlitieb, cirkevné hodinky: modliť sa h-y

hora, -y, hôr ž.

1. väčšia plocha súvisle porastená stromami, les: jedľová, buková, smreková h.; ihličnaté, listnaté h-y; hustá, tmavá h.; hlboké h-y rozsiahle, mohutné; Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) postihuje ľudí.

● Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási. — Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva (prísl.) o primeranej reakcii na niečie konanie; hovor. rásť ako drevo v h-e (o deťoch) bez dozoru, bez výchovy; žart. robil niečo (napr. hrešil, pil), až sa h-y zelenali veľmi, veľa, mnoho;

2. väčšia vyvýšenina nad rovinou, kopec, vrch, obyč. porastený stromami: vysoká h.; dedinka medzi h-ami; hrebeň hôr

● chlap ako h. urastený, silný; hovor. h-y lámať robiť divy; láska, viera h-y prenáša zdolá všetky prekážky; za h-ami za dolami ďaleko, nevedno, kde; cez horydoly cez veľké vzdialenosti; sľubovať, nasľubovať hory-doly všetko možné;

3. expr. veľké množstvo; kopa, hromada: h. spisov; celé hory snehu; posteľ a na nej hora perín (Heč.); Navalila sa naňho hora nešťastia. (Al.)

4. geogr. v názvoch vrchov, osád, krajov: Ostrá hora vrch; Staré Hory osada; Čierna Hora jedna z federatívnych republík Juhoslávie;

hôrka, -y, -rok ž.

1. zdrob. malá hora: jedľová, buková h.;

2. geogr. v názvoch vŕškov i osád: Kamenná hôrka vŕšok; Krásna Hôrka hrad pri Rožňave;

horička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

hóra¹, -y ž. rumunský ľudový tanec

hóra², -y, hôr ž. ban. banícka uhlomerná jednotka, hodina (15°)

(jedna) hora; (bez) hory; (k) hore; (vidím) horu; (ó) hora!; (o) hore; (s) horou;

(dve) hory; (bez) hôr; (k) horám; (vidím) hory; (ó) hory!; (o) horách; (s) horami;