hora -y hôr ž.
1. väčší súvislý porast stromov, les: ihličnatá, buková, hustá h.; zablúdiť v h-e
2. vrch (obyč. porastený stromami): vysoká h., ísť sa lyžovať do hôr;
pren. expr. veľké množstvo, hromada, hŕba, kopa: h-y snehu, starostí
● rásť ako → drevo v h-e; chlap ako h. urastený; nosiť → drevo do h-y; → láska h-y prenáša; za h-ami za dolami ďaleko; sľubovať hory-doly všetko, veľa; ako sa do h-y volá, tak sa z h-y ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu; expr. (hreší, klame,) až sa h-y zelenajú veľmi;
horský príd.: h. vzduch, h. hrebeň; H-á služba (vo Vys. Tatrách); h-é slnko žiarič ultrafialových lúčov; h. bicykel silnou konštrukciou prispôsobený horskému terénu; h-á cyklistika jazda na horských bicykloch; príslušná šport. disciplína;
hôrny príd.: h-e jahody horské; h-i chlapci zbojníci;
horička -y -čiek, hôrka -y -rok ž. zdrob.