hora -y hôr ž.
1. väčší súvislý porast stromov, les: ihličnatá, buková, hustá h.; zablúdiť v h-e
2. vrch (obyč. porastený stromami): vysoká h., ísť sa lyžovať do hôr;
pren. expr. veľké množstvo, hromada, hŕba, kopa: h-y snehu, starostí
● rásť ako → drevo v h-e; chlap ako h. urastený; nosiť → drevo do h-y; → láska h-y prenáša; za h-ami za dolami ďaleko; sľubovať hory-doly všetko, veľa; ako sa do h-y volá, tak sa z h-y ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu; expr. (hreší, klame,) až sa h-y zelenajú veľmi;
horský príd.: h. vzduch, h. hrebeň; H-á služba (vo Vys. Tatrách); h-é slnko žiarič ultrafialových lúčov; h. bicykel silnou konštrukciou prispôsobený horskému terénu; h-á cyklistika jazda na horských bicykloch; príslušná šport. disciplína;
hôrny príd.: h-e jahody horské; h-i chlapci zbojníci;
horička -y -čiek, hôrka -y -rok ž. zdrob.
Čierna Hora Čiernej Hory ž.
hora hory hôr ž.
hóra hóry obyč. pl. hóry hór ž.
Čierna Hora -nej Hory ž.
časť obce Nálepkovo;
Čiernohoran -na pl. N -nia m.;
Čiernohoranka -ky -niek ž.;
čiernohorský -ká -ké príd.
Čierna Hora -nej -ry ž. ▶ štát v južnej Európe na Balkáne pri Jadranskom mori, Čiernohorská republika ▷ Čiernohorec -rca pl. N -rci m.; Čiernohorka -ky -riek ž.
hora hory hôr ž. 1. ▶ väčšia plocha súvisle porastená stromami; syn. les: buková, smreková h.; ihličnatá, listnatá h.; vôňa jesennej hory; urbárska h.; zablúdiť v hustej hore; ísť do hory po drevo; pracovať v hore; A máte zdravú horu? Len takú odkúpim. [NP 1982] □ polit. admin. Čierna Hora štát na pobreží Jadranského mora, bývalá zväzová republika v rámci Juhoslávie, neskôr Srbska a Čiernej Hory □ žart. hory, lesy, pripime si! prípitok 2. ▶ prirodzená vyvýšenina v teréne, vrch: vysoká h.; úpätie, úbočie hory; dedina obklopená horami; zdolať najvyššiu horu sveta; slnko zapadá za hory; mesiac vyšiel nad hory; hory sa dvíhajú až k oblohe; Pod horou, pod horou čierne psíča breše. [ľudová pieseň] □ bibl. Olivová hora miesto v Jeruzaleme, kam sa Ježiš často chodieval modliť a kde prežíval smrteľnú úzkosť pred svojím ukrižovaním; bibl., náb. Kázanie na hore jedna z najznámejších častí evanjelia predstavujúca eticko-náboženské zásady kresťanstva; geogr. Babia hora najvyšší vrch Oravských Beskýd; geol. stolová hora osamotená vyvýšenina s plochým temenom strmo sa dvíhajúca nad okolitú krajinu, tabuľová hora □ Chrámová hora posvätné miesto judaizmu, kresťanstva a islamu v Jeruzaleme, kde kedysi stáli dva židovské chrámy, dnes mešita al-Aksá; Mariánska hora významné celoslovenské pútnické miesto v Levoči 3. iba pl. hory ▶ pásmo vyšších vrchov charakteristické náročnejším terénom, vyhľadávané hlavne turistami, skialpinistami, hornatý kraj: zasnežené vrcholky hôr; mať rád hory; ísť sa lyžovať do hôr; Poprad je vstupnou bránou do našich najnavštevovanejších hôr - Vysokých Tatier; Až prelezieme tamtie hory, ty už budeš doma. [P. Andruška] 4. expr. ▶ veľké množstvo niečoho; syn. kopa, hromada, hŕba: h. kníh, papierov; odpratať horu odpadkov; zdolať horu prekážok; pred železničným mostom sa navŕšila h. ľadu; V stánkoch sa váľajú hory jasnočervených jabĺk. [J. Blažková]; Máme horu roboty! [Ľ. Feldek]; More papierov a hora sklamania. [Vč 1964] ◘ fraz. chlap ako hora vysoký, urastený muž; niečoho je ako dreva v hore je toho veľmi veľa; rásť ako drevo v hore vyrastať bez výchovy; expr. horami-dolami al. cez hory-doly podnikať rozmanité a ďaleké cesty; hrešiť/kliať/nadávať až sa hory zelenajú používať neprimerané výrazy al. výroky, vulgárne sa vyjadrovať; chodiť/putovať/blúdiť po horách po dolách al. ísť za hory za doly odísť veľmi ďaleko; klame/cigáni, až sa hory zelenajú al. len/až sa [tak] práši bez rozpakov, pohotovo klame; nevidieť pre stromy horu nevnímať celok pre jednotlivosti; nosiť/voziť drevo do hory robiť zbytočnú robotu; sľubovať/nasľubovať niekomu hory-doly sľúbiť niekomu veľa rozmanitých vecí s malou pravdepodobnosťou splnenia sľubu; [už je] za horami za dolami už je dávno preč, vzdialený, neprítomný (nevedno kde); za siedmimi horami, za siedmimi dolami veľmi ďaleko (ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja) ◘ parem. ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu; keď nejde Mohamed k hore, ide hora k Mohamedovi keď niečo nechce urobiť jeden (z partnerov), musí to urobiť druhý; láska hory prenáša ľúbostný cit prekonáva všetky prekážky; nešťastie nechodí po horách [ale po ľuďoch] ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; vajatali hory, porodili myš mnoho príprav, ale žiaden výsledok ▷ hôrka -ky hôrok ž. zdrob. k 1, 2, zdrob. expr. k 4: jedľová h.; Pod hôrkou ešte stojí rodný dom. [V. Reisel]; Hôrku obilia už naložili na tatru. [L. Ťažký]; horička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: horička klesajúca do doliny [A. Baláž]; horička krumplí na veľkom tanieri [P. Andruška]; Hora, horička smreková, rozostúp sa mi. [J. Horák]; horisko -ka horísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: h. to bolo pekné; zdedil veľkú h.
hóra hóry obyč. pl. hóry hór ž. ⟨lat. ‹ gr.⟩ cirk. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) časti liturgie hodín, každodennej spoločnej chválovej modlitby cirkvi, hodiny, hodinky: veľké, malé hóry časti breviára
odhora, pís. i od hora prísl. ▶ z vyššie položeného miesta, z hornej strany; syn. zhora, zvrchu; op. oddola: výstrely bolo počuť o.; papier je popísaný a pokreslený o. až dolu; údaj nájdete v treťom riadku o.; pánty na dverách sú pätnásť centimetrov o.; Pes, ležiac na bruchu, obhrýza tenkú kosť postupne odhora nadol, pridŕžajúc si ju labami [...]. [J. Balco]; ťažký záves od hora až po zem a od steny po stenu [D. Dán]
hóra -y ž. obyč. mn. h-y ‹l› náb. (v katolíckej cirkvi) čas modlitieb, cirkevné hodinky: modliť sa h-y
hora 1. p. les 1 2. p. vrch 1 3. p. kopa 2
kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh
2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov
3. p. veľa
kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľa • časť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve časti • hovor. fľak: fľak zeme • nár. falat: falat chleba • zastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál
2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytku • predmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmety • exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplároch • výtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačky • vyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach
3. veľké množstvo • expr.: kopa • hromada • kopec • hora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémov • hovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemností • subšt. spústa
4. p. dielo
les 1. väčšia plocha súvisle porastená stromami • hora: jedľový les, jedľová hora • háj (les malej rozlohy): brezový háj • luh (vlhký listnatý nížinný les): dunajské luhy • tajga (hustý sibírsky les)
2. p. množstvo 2
vrch 1. väčšia vyvýšenina v teréne: vyjsť na vrch; pásmo vrchov • hora (vrch, obyč. porastený stromami): vysoká hora • kopec (obyč. menšia vyvýšenina): na kopci stojí kaplnka
p. aj kopec 1
2. p. svah 3. p. vrchol 1 4. p. povrch 1 5. p. kopa 2
hora, -y, hôr ž.
1. väčšia plocha súvisle porastená stromami, les: jedľová, buková, smreková h.; ihličnaté, listnaté h-y; hustá, tmavá h.; hlboké h-y rozsiahle, mohutné; Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) postihuje ľudí.
● Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási. — Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva (prísl.) o primeranej reakcii na niečie konanie; hovor. rásť ako drevo v h-e (o deťoch) bez dozoru, bez výchovy; žart. robil niečo (napr. hrešil, pil), až sa h-y zelenali veľmi, veľa, mnoho;
2. väčšia vyvýšenina nad rovinou, kopec, vrch, obyč. porastený stromami: vysoká h.; dedinka medzi h-ami; hrebeň hôr
● chlap ako h. urastený, silný; hovor. h-y lámať robiť divy; láska, viera h-y prenáša zdolá všetky prekážky; za h-ami za dolami ďaleko, nevedno, kde; cez horydoly cez veľké vzdialenosti; sľubovať, nasľubovať hory-doly všetko možné;
3. expr. veľké množstvo; kopa, hromada: h. spisov; celé hory snehu; posteľ a na nej hora perín (Heč.); Navalila sa naňho hora nešťastia. (Al.)
4. geogr. v názvoch vrchov, osád, krajov: Ostrá hora vrch; Staré Hory osada; Čierna Hora jedna z federatívnych republík Juhoslávie;
hôrka, -y, -rok ž.
1. zdrob. malá hora: jedľová, buková h.;
2. geogr. v názvoch vŕškov i osád: Kamenná hôrka vŕšok; Krásna Hôrka hrad pri Rožňave;
horička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
hóra1, -y ž. rumunský ľudový tanec
hóra2, -y, hôr ž. ban. banícka uhlomerná jednotka, hodina (15°)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
hôra (hóra, húra) ž. jzsl priestor medzi povalou a strechou obytného (niekde i hospodárskeho) staviska, využívaný na rozličné účely; pôjd: Stodola je patro a stavaní nad izbámi hóra (Hor. Orešany TRN); Zavesev zajáca na hóru, zima bolo, ňiž mu nebolo - a svátki dobré (Bučany HLO); Na húri sme mívali obilé a seno (Kúty SKA); Na húru sa dávalo obilé, sláma (Dúbravka BRA)
hóra p. hôra
hora ž. (hvora, hvara, hura) 1. strsl, čiast. zsl, spiš plocha zeme zarastená (ihličnatými al. listnatými) stromami, les: Tu kedisi bolo šetko zarasťené horuof (Hruštín NÁM); Čež esem zme enak za želudom pásle po horách (Čelovce MK); Nech sa robí, čo sce, já son sa pustél po hore aj tú tmú (Trenč. Závada TRČ); Velé dreva zišlo zez vojnu s tih hvár (Brusník REV); Išol do hvori na drevo (Žakarovce GEL); agáčová hora (Čelovce MK); hrubá hora (Dúbravka BRA); miešaná hora (Krivá DK); smrková hora (Stupava BRA); urbárska hora (Dlhá n. Or. DK) L. tvrdá hora (Rozbehy SEN) - listnatý les F. dážď aňi hora (Košťany n. Tur. MAR) - prudký a hustý; a hňeť poton zaspievau̯, len sa tag hori ozvaľi (Detva ZVO) - silno, hlasno 2. jstrsl, vsl vyvýšenina nad rovinou, vrch, kopec: Ľebo v doľiňe aj z enej aj z druhej strane je hora, bralo visokuo (V. Lom MK); Nat Čingovom su skalnate i kameňiste huri (Smižany SNV); Muśi viňsc na visoku hvoru (Sedlice PRE) F. chlab aňi hora (V. Lom MK) - vysoký a silný; kravi jag huri (Senné VK) - tučné a silné; nasľubovaľi hori-doli (Rim. Píla RS) - zbytočne veľa; kľiau̯ aš sa hori triasľi (Rim. Píla RS) - veľmi nadával; spalla se mňa hora (Bošáca TRČ) - striasol som sa starostí 3. jnitr, trn, jzempl viničom vysadená časť chotára: Tvoja hora je krásná, takú horu ňenájďeš f celom chotári, ťeľko hrozna v ňej (Svätoplukovo NIT); Uš slnéčko bolo nad horu (Ružindol TRN); Naša hura ma cešu źem, zľiva śe, potom roskvitňe, pomekňe, tagže śe dobre kope (Sečovce TRB) 4. or drevo na kúrenie, palivo: Pru ako zazimuješ, treba ťi hori nahotoviť (Krivá DK); Joj, čuo zme to tej hori spáľiľi ces celú zimu! (Chlebnice DK); hôrka ž. zdrob. k 1, 2: Preskočiu̯ som cez jeden plot a do takej hvorki (Môlča BB); Na jare, len čo sa sňach straťeu̯, choďievali zme spievaď na huorku (Kšinná BÁN); Dzeci śe teraz hodza sankadz na hurku pri starim kosceľe (Dúbrava PRE)
hôrka p. hora
hura p. hora
húra p. hôra
hvara p. hora
hvora p. hora
hora [ho-, hô-, hu-] ž 1. súvislý porast ihličnatých al. listnatých stromov, les: tiech hor neb lesuow lidee swobodnie požiwali (ŽILINA 1479 SČL); s tich huor aneb s tich chrasty bude mu slobodno kuolowia a pruťa sekaty (ZVOLEN 1567); w hayne hure pruti rubat gest zakazano (ŠTÍTNIK 1610); pod Wisočynou na tych lazyech taka hora biwala, že gu ledwa bolo prezryeti (ŠTIAVNIČKA 1676); hag anebolissto hora (VOZOKANY 1711) F. ne z gedneho drewa hnedky hora biwa; kdo se ssustu bogj, nech w hore nestogj (BV 1652) 2. väčšia vyvýšenina na zemskom povrchu, kopec, vrch: na horze za Strecznem (ŽK 1468); giss sluncze bolo zasslo za horu (D. ŠTUBŇA 1595); pren veľké množstvo niečoho: osemdesátetisíc lidu tak hojného jako hora bylo (ASL 1684/ 1705); newykorenyss-ly nahle hrich splozeny, horu welku hrichůw uwidiss (SK 1697); celé wodné hori (VP 1764) veľké množstvá vody, príval F. kdybych měl wssecku wjru, takže bych hory prenássel (SPa 1716) urobil by aj nemožné; za horámi, za vodámi tancovala moja milá s husármi (AD 1770) o veľkej diaľke 3. šachta, baňa: wsecky bane, ssachty a hory (MB 1701); aurifodina: zlatá baňa, hora; argentifodina: strjbrná hora, baňa; salifodina: solná ssachta, solná hora; ferrariae: zelezné hori (KS 1763) F. sľubovať hory-doly, zlaté h-y dávať nereálne sľuby: panne hory doly wždiczky slibuge, ona o tom newy, že gy podwede (SNS 1786); mnozy krestiane slubugu zlate hory (WS 18. st) 4. kláty privezené z hory: Strazowcom, čuo horu k mostom priwiezli; Chotčanom, čuo horu dowiezli (ŽILINA 1719; 1726); -ový príd k 1: dolewka win ma sa kazdoroczne prigimat, pram tak gak y horowe widany wina (KOŠECA 1718) k prácam v hore; horský, hôrny [hô-, ho-] príd 1. k 1: hajnikom horskim (JACOVCE 1773); 2. k 2: dobytok horny (MOŠOVCE 1647); od luk hornjch aneb lazou (SLOVANY 1770); z horskich luk (NOROVCE 1774); horni chlapci, to gest zbognici (PONIKY 1784) 3. hornatý, kopcovitý: cosa loca: horné, wrsskowaté mjsta (KS 1763) 4. k 3: Jan Giskra swymy se wssemi miesty hornyemy (uzatvára mier) (KREMNICA 1449); hôrka, horička dem k 1: czesty gedna od rybnyka a druha od huorky byly slobodne každemu (MARTIN 1559 E); hory obecne mame, a to syce dolnu hworku bukowu (ŠEBEŠŤANOVÁ 1710); od horickj od visokeg (KC 1791) P. tpn in bercz, que dicitur Cerna hora (pri Piešivci 1243); circa Zahora potoka (pri Záhorciach 1277 VSS); Hoztra hora, Tolzta hora (pri Kríži 1293 VSS)
horička p. hora
hôrny p. hora
horský p. hora