Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst orient obce priezviská un

hora -y hôr ž.

1. väčší súvislý porast stromov, les: ihličnatá, buková, hustá h.; zablúdiť v h-e

2. vrch (obyč. porastený stromami): vysoká h., ísť sa lyžovať do hôr;

pren. expr. veľké množstvo, hromada, hŕba, kopa: h-y snehu, starostí

rásť akodrevo v h-e; chlap ako h. urastený; nosiť → drevo do h-y; láska h-y prenáša; za h-ami za dolami ďaleko; sľubovať hory-doly všetko, veľa; ako sa do h-y volá, tak sa z h-y ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu; expr. (hreší, klame,) až sa h-y zelenajú veľmi;

horský príd.: h. vzduch, h. hrebeň; H-á služba (vo Vys. Tatrách); h-é slnko žiarič ultrafialových lúčov; h. bicykel silnou konštrukciou prispôsobený horskému terénu; h-á cyklistika jazda na horských bicykloch; príslušná šport. disciplína;

hôrny príd.: h-e jahody horské; h-i chlapci zbojníci;

horička -y -čiek, hôrka -y -rok ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Babia hora ‑bej ‑y ž.; babohorský
Čierna Hora ‑ej ‑y ž. (republika); Čiernohorec ‑rca m.; Čiernohorka ‑y ‑riek ž.; čiernohorský
Čierna hora ‑ej ‑y ž. (vrch); čiernohorský
hora ‑y hôr ž.; horský, hôrny; Horská služba; horička ‑y ‑čiek ž.
Suchá Hora ‑ej ‑y ž.; Suchohorčan ‑a mn. ‑ia m.; Suchohorčanka ‑y ‑niek ž.; suchohorský
Trnavá Hora ‑ej ‑y ž.; Trnavohorčan ‑a mn. ‑ia m.; Trnavohorčanka ‑y ‑niek ž.; trnavohorský

Čierna Hora Čiernej Hory ž.


hora hory hôr ž.


hóra hóry obyč. pl. hóry hór ž.

Čierna Hora -nej Hory ž.

časť obce Nálepkovo;

Čiernohoran -na pl. N -nia m.;

Čiernohoranka -ky -niek ž.;

čiernohorský -ká -ké príd.


Čierna Hora -nej -ry ž. ▶ štát v južnej Európe na Balkáne pri Jadranskom mori, Čiernohorská republika ▷ Čiernohorec -rca pl. N -rci m.; Čiernohorka -ky -riek ž.


hora hory hôr ž. 1. ▶ väčšia plocha súvisle porastená stromami; syn. les: buková, smreková h.; ihličnatá, listnatá h.; vôňa jesennej hory; urbárska h.; zablúdiť v hustej hore; ísť do hory po drevo; pracovať v hore; A máte zdravú horu? Len takú odkúpim. [NP 1982]polit. admin. Čierna Hora štát na pobreží Jadranského mora, bývalá zväzová republika v rámci Juhoslávie, neskôr Srbska a Čiernej Hory □ žart. hory, lesy, pripime si! prípitok
2. ▶ prirodzená vyvýšenina v teréne, vrch: vysoká h.; úpätie, úbočie hory; dedina obklopená horami; zdolať najvyššiu horu sveta; slnko zapadá za hory; mesiac vyšiel nad hory; hory sa dvíhajú až k oblohe; Pod horou, pod horou čierne psíča breše. [ľudová pieseň]bibl. Olivová hora miesto v Jeruzaleme, kam sa Ježiš často chodieval modliť a kde prežíval smrteľnú úzkosť pred svojím ukrižovaním; bibl., náb. Kázanie na hore jedna z najznámejších častí evanjelia predstavujúca eticko-náboženské zásady kresťanstva; geogr. Babia hora najvyšší vrch Oravských Beskýd; geol. stolová hora osamotená vyvýšenina s plochým temenom strmo sa dvíhajúca nad okolitú krajinu, tabuľová horaChrámová hora posvätné miesto judaizmu, kresťanstva a islamu v Jeruzaleme, kde kedysi stáli dva židovské chrámy, dnes mešita al-Aksá; Mariánska hora významné celoslovenské pútnické miesto v Levoči
3. iba pl. horypásmo vyšších vrchov charakteristické náročnejším terénom, vyhľadávané hlavne turistami, skialpinistami, hornatý kraj: zasnežené vrcholky hôr; mať rád hory; ísť sa lyžovať do hôr; Poprad je vstupnou bránou do našich najnavštevovanejších hôr - Vysokých Tatier; Až prelezieme tamtie hory, ty už budeš doma. [P. Andruška]
4. expr. ▶ veľké množstvo niečoho; syn. kopa, hromada, hŕba: h. kníh, papierov; odpratať horu odpadkov; zdolať horu prekážok; pred železničným mostom sa navŕšila h. ľadu; V stánkoch sa váľajú hory jasnočervených jabĺk. [J. Blažková]; Máme horu roboty! [Ľ. Feldek]; More papierov a hora sklamania. [Vč 1964]
fraz. chlap ako hora vysoký, urastený muž; niečoho je ako dreva v hore je toho veľmi veľa; rásť ako drevo v hore vyrastať bez výchovy; expr. horami-dolami al. cez hory-doly podnikať rozmanité a ďaleké cesty; hrešiť/kliať/nadávať až sa hory zelenajú používať neprimerané výrazy al. výroky, vulgárne sa vyjadrovať; chodiť/putovať/blúdiť po horách po dolách al. ísť za hory za doly odísť veľmi ďaleko; klame/cigáni, až sa hory zelenajú al. len/až sa [tak] práši bez rozpakov, pohotovo klame; nevidieť pre stromy horu nevnímať celok pre jednotlivosti; nosiť/voziť drevo do hory robiť zbytočnú robotu; sľubovať/nasľubovať niekomu hory-doly sľúbiť niekomu veľa rozmanitých vecí s malou pravdepodobnosťou splnenia sľubu; [už je] za horami za dolami už je dávno preč, vzdialený, neprítomný (nevedno kde); za siedmimi horami, za siedmimi dolami veľmi ďaleko (ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja) ◘ parem. ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu; keď nejde Mohamed k hore, ide hora k Mohamedovi keď niečo nechce urobiť jeden (z partnerov), musí to urobiť druhý; láska hory prenáša ľúbostný cit prekonáva všetky prekážky; nešťastie nechodí po horách [ale po ľuďoch] ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; vajatali hory, porodili myš mnoho príprav, ale žiaden výsledok
hôrka -ky hôrok ž. zdrob. k 1, 2, zdrob. expr. k 4: jedľová h.; Pod hôrkou ešte stojí rodný dom. [V. Reisel]; Hôrku obilia už naložili na tatru. [L. Ťažký]; horička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: horička klesajúca do doliny [A. Baláž]; horička krumplí na veľkom tanieri [P. Andruška]; Hora, horička smreková, rozostúp sa mi. [J. Horák]; horisko -ka horísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: h. to bolo pekné; zdedil veľkú h.


hóra hóry obyč. pl. hóry hór ž.lat. ‹ gr.⟩ cirk. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) časti liturgie hodín, každodennej spoločnej chválovej modlitby cirkvi, hodiny, hodinky: veľké, malé hóry časti breviára


odhora, pís. i od hora prísl. ▶ z vyššie položeného miesta, z hornej strany; syn. zhora, zvrchu; op. oddola: výstrely bolo počuť o.; papier je popísaný a pokreslený o. až dolu; údaj nájdete v treťom riadku o.; pánty na dverách sú pätnásť centimetrov o.; Pes, ležiac na bruchu, obhrýza tenkú kosť postupne odhora nadol, pridŕžajúc si ju labami [...]. [J. Balco]; ťažký záves od hora až po zem a od steny po stenu [D. Dán]

-ora/113519±779 3.77: substantíva ž. N sg. 19772→20163
+320
−344
podpora/5851 komora/2383 hora/1764→2158
+120
−136
Barbora/918→971
+0
−9
metafora/944 pokora/900 Nora/874 mora/869 opora/697 Polhora/613 potvora/608 Zora/624→569
+66
−119
barbora/549→496
+9
−0
(27/2230)

-ora/113519±779: substantíva m. živ. N sg. 1211→1244
+109
−31
Sýkora/1211 Hora/0→33
+109
−31

-ra/833200±5265 2.29: substantíva ž. N sg. 221401→221232
+1135
−1131
Nitra/19010 sestra/15493 hra/12573 dcéra/12173 literatúra/11298 agentúra/9950 kultúra/8250 viera/8138→7836
+170
−261
miera/6177 podpora/5851 štruktúra/5363 atmosféra/5245
+109
−113
Laura/4985 Viera/3272→3574
+261
−170
katedra/3079 Tatra/2526 komora/2383 prokuratúra/2349 Petra/2271 hora/1764→2158
+120
−136
dôvera/2126 prehra/2096 kamera/2045 premiéra/1886 (381/70535)

-ra/833200±5265 27.41: substantíva m. živ. N sg. 4482→5100
+156
−133
Kučera/1219→1282
+10
−15
Sýkora/1211 Chára/614 Bondra/529 Demitra/474 Kostra/0→303
+0
−42
Sapara/252 Cifra/0→166
+0
−23
Makara/82 Rivera/71 Hora/0→33
+109
−31
Mizra/30 Šíra/0→28
+0
−4
(5/25)

hóra -y ž. obyč. mn. h-y ‹l› náb. (v katolíckej cirkvi) čas modlitieb, cirkevné hodinky: modliť sa h-y

hora 1. p. les 1 2. p. vrch 1 3. p. kopa 2


kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

4. p. dielo


les 1. väčšia plocha súvisle porastená stromami • hora: jedľový les, jedľová horaháj (les malej rozlohy): brezový hájluh (vlhký listnatý nížinný les): dunajské luhytajga (hustý sibírsky les)

2. p. množstvo 2


vrch 1. väčšia vyvýšenina v teréne: vyjsť na vrch; pásmo vrchovhora (vrch, obyč. porastený stromami): vysoká horakopec (obyč. menšia vyvýšenina): na kopci stojí kaplnka

p. aj kopec 1

2. p. svah 3. p. vrchol 1 4. p. povrch 1 5. p. kopa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hora, -y, hôr ž.

1. väčšia plocha súvisle porastená stromami, les: jedľová, buková, smreková h.; ihličnaté, listnaté h-y; hustá, tmavá h.; hlboké h-y rozsiahle, mohutné; Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) postihuje ľudí.

Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási. — Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva (prísl.) o primeranej reakcii na niečie konanie; hovor. rásť ako drevo v h-e (o deťoch) bez dozoru, bez výchovy; žart. robil niečo (napr. hrešil, pil), až sa h-y zelenali veľmi, veľa, mnoho;

2. väčšia vyvýšenina nad rovinou, kopec, vrch, obyč. porastený stromami: vysoká h.; dedinka medzi h-ami; hrebeň hôr

chlap ako h. urastený, silný; hovor. h-y lámať robiť divy; láska, viera h-y prenáša zdolá všetky prekážky; za h-ami za dolami ďaleko, nevedno, kde; cez horydoly cez veľké vzdialenosti; sľubovať, nasľubovať hory-doly všetko možné;

3. expr. veľké množstvo; kopa, hromada: h. spisov; celé hory snehu; posteľ a na nej hora perín (Heč.); Navalila sa naňho hora nešťastia. (Al.)

4. geogr. v názvoch vrchov, osád, krajov: Ostrá hora vrch; Staré Hory osada; Čierna Hora jedna z federatívnych republík Juhoslávie;

hôrka, -y, -rok ž.

1. zdrob. malá hora: jedľová, buková h.;

2. geogr. v názvoch vŕškov i osád: Kamenná hôrka vŕšok; Krásna Hôrka hrad pri Rožňave;

horička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.


hóra1, -y ž. rumunský ľudový tanec

hóra2, -y, hôr ž. ban. banícka uhlomerná jednotka, hodina (15°)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hôra (hóra, húra) ž. jzsl priestor medzi povalou a strechou obytného (niekde i hospodárskeho) staviska, využívaný na rozličné účely; pôjd: Stodola je patro a stavaní nad izbámi hóra (Hor. Orešany TRN); Zavesev zajáca na hóru, zima bolo, ňiž mu nebolo - a svátki dobré (Bučany HLO); Na húri sme mívali obilé a seno (Kúty SKA); Na húru sa dávalo obilé, sláma (Dúbravka BRA)


hóra p. hôra


hora ž. (hvora, hvara, hura)
1. strsl, čiast. zsl, spiš plocha zeme zarastená (ihličnatými al. listnatými) stromami, les: Tu kedisi bolo šetko zarasťené horuof (Hruštín NÁM); Čež esem zme enak za želudom pásle po horách (Čelovce MK); Nech sa robí, čo sce, já son sa pustél po hore aj tú tmú (Trenč. Závada TRČ); Velé dreva zišlo zez vojnu s tih hvár (Brusník REV); Išol do hvori na drevo (Žakarovce GEL); agáčová hora (Čelovce MK); hrubá hora (Dúbravka BRA); miešaná hora (Krivá DK); smrková hora (Stupava BRA); urbárska hora (Dlhá n. Or. DK)
L. tvrdá hora (Rozbehy SEN) - listnatý les
F. dážď aňi hora (Košťany n. Tur. MAR) - prudký a hustý; a hňeť poton zaspievau̯, len sa tag hori ozvaľi (Detva ZVO) - silno, hlasno
2. jstrsl, vsl vyvýšenina nad rovinou, vrch, kopec: Ľebo v doľiňe aj z enej aj z druhej strane je hora, bralo visokuo (V. Lom MK); Nat Čingovom su skalnate i kameňiste huri (Smižany SNV); Muśi viňsc na visoku hvoru (Sedlice PRE)
F. chlab aňi hora (V. Lom MK) - vysoký a silný; kravi jag huri (Senné VK) - tučné a silné; nasľubovaľi hori-doli (Rim. Píla RS) - zbytočne veľa; kľiau̯ aš sa hori triasľi (Rim. Píla RS) - veľmi nadával; spalla se mňa hora (Bošáca TRČ) - striasol som sa starostí
3. jnitr, trn, jzempl viničom vysadená časť chotára: Tvoja hora je krásná, takú horu ňenájďeš f celom chotári, ťeľko hrozna v ňej (Svätoplukovo NIT); Uš slnéčko bolo nad horu (Ružindol TRN); Naša hura ma cešu źem, zľiva śe, potom roskvitňe, pomekňe, tagže śe dobre kope (Sečovce TRB)
4. or drevo na kúrenie, palivo: Pru ako zazimuješ, treba ťi hori nahotoviť (Krivá DK); Joj, čuo zme to tej hori spáľiľi ces celú zimu! (Chlebnice DK); hôrka ž. zdrob. k 1, 2: Preskočiu̯ som cez jeden plot a do takej hvorki (Môlča BB); Na jare, len čo sa sňach straťeu̯, choďievali zme spievaď na huorku (Kšinná BÁN); Dzeci śe teraz hodza sankadz na hurku pri starim kosceľe (Dúbrava PRE)


hôrka p. hora


hura p. hora


húra p. hôra


hvara p. hora


hvora p. hora

hora [ho-, hô-, hu-] ž
1. súvislý porast ihličnatých al. listnatých stromov, les: tiech hor neb lesuow lidee swobodnie požiwali (ŽILINA 1479 SČL); s tich huor aneb s tich chrasty bude mu slobodno kuolowia a pruťa sekaty (ZVOLEN 1567); w hayne hure pruti rubat gest zakazano (ŠTÍTNIK 1610); pod Wisočynou na tych lazyech taka hora biwala, že gu ledwa bolo prezryeti (ŠTIAVNIČKA 1676); hag anebolissto hora (VOZOKANY 1711)
F. ne z gedneho drewa hnedky hora biwa; kdo se ssustu bogj, nech w hore nestogj (BV 1652)
2. väčšia vyvýšenina na zemskom povrchu, kopec, vrch: na horze za Strecznem (ŽK 1468); giss sluncze bolo zasslo za horu (D. ŠTUBŇA 1595); pren veľké množstvo niečoho: osemdesátetisíc lidu tak hojného jako hora bylo (ASL 1684/ 1705); newykorenyss-ly nahle hrich splozeny, horu welku hrichůw uwidiss (SK 1697); celé wodné hori (VP 1764) veľké množstvá vody, príval
F. kdybych měl wssecku wjru, takže bych hory prenássel (SPa 1716) urobil by aj nemožné; za horámi, za vodámi tancovala moja milá s husármi (AD 1770) o veľkej diaľke
3. šachta, baňa: wsecky bane, ssachty a hory (MB 1701); aurifodina: zlatá baňa, hora; argentifodina: strjbrná hora, baňa; salifodina: solná ssachta, solná hora; ferrariae: zelezné hori (KS 1763)
F. sľubovať hory-doly, zlaté h-y dávať nereálne sľuby: panne hory doly wždiczky slibuge, ona o tom newy, že gy podwede (SNS 1786); mnozy krestiane slubugu zlate hory (WS 18. st)
4. kláty privezené z hory: Strazowcom, čuo horu k mostom priwiezli; Chotčanom, čuo horu dowiezli (ŽILINA 1719; 1726); -ový príd k 1: dolewka win ma sa kazdoroczne prigimat, pram tak gak y horowe widany wina (KOŠECA 1718) k prácam v hore; horský, hôrny [hô-, ho-] príd
1. k 1: hajnikom horskim (JACOVCE 1773);
2. k 2: dobytok horny (MOŠOVCE 1647); od luk hornjch aneb lazou (SLOVANY 1770); z horskich luk (NOROVCE 1774); horni chlapci, to gest zbognici (PONIKY 1784)
3. hornatý, kopcovitý: cosa loca: horné, wrsskowaté mjsta (KS 1763)
4. k 3: Jan Giskra swymy se wssemi miesty hornyemy (uzatvára mier) (KREMNICA 1449); hôrka, horička dem k 1: czesty gedna od rybnyka a druha od huorky byly slobodne každemu (MARTIN 1559 E); hory obecne mame, a to syce dolnu hworku bukowu (ŠEBEŠŤANOVÁ 1710); od horickj od visokeg (KC 1791)
P. tpn in bercz, que dicitur Cerna hora (pri Piešivci 1243); circa Zahora potoka (pri Záhorciach 1277 VSS); Hoztra hora, Tolzta hora (pri Kríži 1293 VSS)


horička p. hora


hôrka p. hora


hôrny p. hora


horský p. hora


hura p. hora

Hora_1 Hora Hora_2 Hora Hůra Hůra
hora
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hora
G (bez) hory
D (k) hore
A (vidím) horu
L (o) hore
I (s) horou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) hory
G (bez) hôr
D (k) horám
A (vidím) hory
L (o) horách
I (s) horami

Hor
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Hor
G (bez) Hora
D (k) Horovi
A (vidím) Hora
L (o) Horovi
I (s) Horom
hora Fudži/Fudžisan/Fudži-san ⟨jap⟩   Fujisan/Fujiyama meno najvyššej jap. hory

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
Hora p. Suchá Hora, Trnavá Hora
850 Jakubovany LM/ZI liptov. 1924 pričl. o. Hôra.
1773, 1808 Jakabfalva, Jakubowany, 1786 Jakabfalwa, Jakubowani, 18631913 Jakabfalu, 19201946 Jakuboväny, 1946– Jakubovany
Hôra: 1773 Huora, Hwora, 1786 Huora, 1808 Hora, Huora, 18631913 Hóra, 19201924 Hôra
2266 Suchá Hora TS/ZI orav.
1773 Szuchahora, Sucha Hora, 1786 Sucharo [!], Sucha Hora, 1808 Szucháhora, Suchá Chora [!], 1863 Szucháhora, 1873, 18921913 Szuchahora, 18771888 Szuhahora, 19181924 Sucha Góra, 1924– Suchá Hora
2454 Trnavá Hora ZH/BC tekov. 1971 pričl. o. Jalná, Kľačany.
1808 Trnava, 1863, 1888 Trnavahora, 18731882 Ternaváhora, 18921913 Bezeréte, 1920 Trnavá Hora, Trhanová, 1927– Trnavá Hora
Jalná: 1773, 1786, 1808 Jalna, Jelna, 1863, 18771888, 19071913 Jálna, 1873, 18921902 Jallna, 1920 Jálna, Jalná, 19271971 Jalná
Kľačany: 1773 Klacsan, Klaczany, 1786 Klacschan, 1808 Klacsán, Kelecsény, Klačany, 18631888 Klacsán, 18921902 Határkelecsény, 19071913 Saskőkelecsény, 1920 Tekovské Kľačany, 19271971 Kľačany

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HÔRA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 16×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
BANSKÁ ŠTIAVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 4×;
PEČENICE, okr. LEVICE – 4×;
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
KREMNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 2×;
PUKANEC, okr. LEVICE – 2×;
LEVICE, okr. LEVICE – 1×;

Priezvisko HORA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 29×, celkový počet lokalít: 16, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
KOŠÚTY (obec MARTIN), okr. MARTIN – 2×;
TRENČIANSKA TEPLÁ, okr. TRENČÍN – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
LIETAVA, okr. ŽILINA – 1×;
OKOLIČNÉ (obec LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 1×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
PODHÁJ (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;
PONDELOK (obec HRNČIARSKA VES), okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 POLTÁR) – 1×;
TISOVEC, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
ZOBOR (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
LAMAČ (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

V obci SUCHÁ HORA (okr. DOLNÝ KUBÍN) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: ŠIKYŇA 58×; ŠIKYŇOVÁ 51×; ŠUVADA 40×; ŠPRLÁK 40×; ŠPRLÁKOVÁ 36×; JANČO 33×; ŠUVADOVÁ 31×; MASLÁKOVÁ 26×; TROJAN 26×; JANČOVÁ 24×; HARMATOVÁ 23×; TROJANOVÁ 23×; KUKUCOVÁ 23×; HUBJAK 22×; HUBJAKOVÁ 22×; CHOVANČÁK 22×; MASLÁK 22×; CHOVANČÁKOVÁ 21×; HARMATA 20×; KUKUC 19×; ŠKVAREK 18×; CYRUL 17×; CYRULOVÁ 17×; KENDRALA 16×; ĎUBAŠÍK 15×; ŠUSTEK 15×; ŠUSTEKOVÁ 15×; ŠIMEK 15×; KENDRALOVÁ 14×; SKORUŠA 13×; OKLAPEK 12×; NOVAROVÁ 12×; KORČEKOVÁ 12×; ŠKVAREKOVÁ 10×; ĎUBAŠÍKOVÁ 10×; OLEŠ 10×; KORČEK 9×; ZURVALCOVÁ 9×; OKLAPKOVÁ 9×; ŠIMEKOVÁ 9×; MIENTUSOVÁ 8×; BRNUŠÁK 8×; MOTÝĽ 8×; ZURVALEC 7×; DRAHULOVÁ 7×; PIKULA 7×; JABLONSKÝ 7×; ŠIMALA 7×; JABLONSKÁ 7×; PIKULOVÁ 7×; BULOŇOVÁ 6×; SKORUŠOVÁ 6×; KALISOVÁ 6×; OLEŠOVÁ 6×; MOTÝĽOVÁ 6×; KNAPČÍKOVÁ 6×; GROFČÍK 6×; MAMAČKOVÁ 6×; NOVARA 6×; KRÁTKA 5×; ČERVEŇ 5×; HURHOT 5×; ŠTEVEKOVÁ 5×; DRAHULA 5×; KALIS 5×; KRÚPOVÁ 5×; MIENTUS 5×; MICHNIAKOVÁ 5×; KRÁTKY 4×; BRNUŠÁKOVÁ 4×; SANTER 4×; DREVEŇÁKOVÁ 4×; NÁČIN 4×; ČERVEŇOVÁ 4×; BULOŇ 4×; ŠTRBÁŇ 4×; GALUŠKOVÁ 3×; MICHNIAK 3×; KOVALIKOVÁ 3×; SŤAHULÁKOVÁ 3×; ŠTRBOVÁ 3×; TKÁČ 3×; DREVEŇÁK 3×; GEMBALOVÁ 3×; OGIELOVÁ 3×; PAVLOVIČOVÁ 3×; KULICH 3×; KOVALIK 3×; KUBICOVÁ 3×; GEMBALA 3×; HURHOTOVÁ 3×; MAGERČÁKOVÁ 3×; SŤAHULÁK 3×; NÁČINOVÁ 3×; MAGERČÁK 3×; ŠPRLA 3×; OLEJKOVÁ 3×; KRUPOVÁ 3×; SANTROVÁ 3×; PAPAYOVÁ 3×; BAĽÁK 3×; FILIMEK 2×; HUTLASOVÁ 2×; ŠIMALOVÁ 2×; REGULY 2×; HRKĽOVÁ 2×; GROFČÍKOVÁ 2×; MAMAČEK 2×; BAĽÁKOVÁ 2×; OKLAPEKOVÁ 2×; ŠTRBÁŇOVÁ 2×; HRKEĽ 2×; REGULYOVÁ 2×; ŠTEVEK 2×; KULICHOVÁ 2×; HURKOTOVÁ 2×; TJEŠ 2×; GALUŠKA 2×; PŠITEK 2×; MACHUNKA 2×; GLIVIAK 2×; FILIMEKOVÁ 2×; FILIMKOVÁ 2×; KUBICA 2×; ŠPRLOVÁ 2×; KNAPČÍK 2×; KURŇAVOVÁ 2×; VALKO 2×, ...
V obci TRNAVÁ HORA (okr. ŽIAR NAD HRONOM) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: IVAN 39×; IVANOVÁ 37×; SLAŠŤANOVÁ 29×; SLAŠŤAN 26×; MALIŠOVÁ 25×; ŽBIRKA 24×; URGELA 22×; MINKA 22×; URGELOVÁ 20×; MALIŠ 18×; MINKOVÁ 17×; ŽBIRKOVÁ 17×; ČERVIENKOVÁ 16×; BELIČKOVÁ 16×; ČERVIENKA 15×; BEŇO 15×; CEPLÁK 12×; TROKŠIAR 11×; FORGÁČ 11×; PACKOVÁ 11×; BEŇOVÁ 10×; FORGÁČOVÁ 10×; HEŠKO 10×; PACKO 10×; TROKŠIAROVÁ 9×; KRAVEC 9×; PIATRIK 8×; STRUHÁR 8×; BELIČKA 8×; REPISKÁ 8×; CIGLAN 8×; HEŠKOVÁ 7×; KOLLÁROVÁ 7×; CEPLÁKOVÁ 7×; KAPUSTOVÁ 7×; SUCHÁ 7×; KAPUSTA 6×; HANÁKOVÁ 6×; ANTAL 6×; SEDLIAK 6×; STRUHÁROVÁ 6×; IHRACKÁ 6×; FISCHEROVÁ 6×; ŠINO 6×; PIATRIKOVÁ 6×; TONČO 5×; HANUŠKOVÁ 5×; MUŽÍK 5×; HANUŠKA 5×; MAGULA 5×; KLAČANSKÝ 5×; KOLLÁR 5×; FISCHER 5×; ANTALOVÁ 5×; OČENÁŠOVÁ 5×; IHRACKÝ 5×; OČENÁŠ 5×; KRAVECOVÁ 5×; VALACH 4×; IHRADSKÁ 4×; JANČO 4×; KOŠTOVÁ 4×; VONKOMEROVÁ 4×; SPORNÝ 4×; HRIC 4×; KLAČANSKÁ 4×; KUBÍK 4×; NOVODOMEC 4×; SPORNÁ 4×; BRHLÍKOVÁ 4×; REPISKÝ 4×; PAUČOVÁ 4×; ŠEBEŇA 4×; SUCHÝ 4×; MIKLÁŠ 4×; SLANINOVÁ 4×; BOJO 3×; MARCELLYOVÁ 3×; KOLEDOVÁ 3×; JOKLOVÁ 3×; MATÚŠKA 3×; BABICOVÁ 3×; KRETÍK 3×; IHRADSKÝ 3×; KUCHÁR 3×; VONKOMER 3×; BÍLEK 3×; KOVÁČ 3×; TRSŤAN 3×; HANÁK 3×; BAHLEDA 3×; MIKLÁŠOVÁ 3×; MOLNÁROVÁ 3×; ŠINOVÁ 3×; KLIMENT 3×; MÔC 3×; JANÁKOVÁ 3×; SLANINA 3×; KUBOVSKÁ 3×; VALKOVÁ 3×; TONČOVÁ 3×; PITTNEROVÁ 3×; KOVÁČOVÁ 3×; HORNICKÁ 3×; MÔCOVÁ 3×; HORNICKÝ 3×; KRUŽLIAKOVÁ 3×; KUCHÁROVÁ 3×; OKÁĽOVÁ 3×; PAUČO 3×; ČAKLOŠOVÁ 3×; CHUDOVSKÝ 3×; BELANOVÁ 3×; BALÁŽOVÁ 3×; OBRTALOVÁ 3×; VALKO 3×; VALLOVÁ 3×; KRUŽLIAK 3×; PEŤKOVÁ 3×; POLIAKOVÁ 3×; BALÁŽ 3×; KOŠTA 3×; KOBELÁROVÁ 3×; BABIC 3×; KRAJČIOVÁ 3×; HLOBEŇ 3×; HOROŠ 3×; HULINA 3×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum MALÁ HORA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MARTIN
Urbanonymum MARIANSKÁ HORA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEVOČA
Urbanonymum NOVÁ HORA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
KRUPINA; MESTO-SEVER (KRUPINA)
Urbanonymum OKRÚHLA HORA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
KRUPINA; MESTO-JUH (KRUPINA)
Urbanonymum PETECKÁ HORA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
DOLNÝ VINODOL (VINODOL)
Urbanonymum STARÁ HORA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
HLOHOVEC; KRUPINA; MESTO-SEVER (KRUPINA)
Urbanonymum SUCHÁ HORA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KEŽMAROK
Urbanonymum VYSOKÁ HORA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LAMAČ (BRATISLAVA)

Zvukové nahrávky niektorých slov

horu, ktorá mi rozdelí la montagne qui me départage
hory, kam som ťa la montagne je t'ai
je výstup na horu est ascension de montagne
mojej hory a stretávam ma montagne et je croise
niekoľko dní v horách quelques jours dans la montagne
päťdesiat kilometrov od hory cinquante kilomètres de la montagne
pevnosť, hora alebo loď citadelle, montagne ou navire
tvoja hora a oni ta montagne et ils
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu