horľavý príd. ľahko zápalný: h-é látky; benzín je h.;
horľavosť -i ž.
horľavý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
horľavý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ▶ ľahko zápalný al. dobre horiaci; op. nehorľavý: h. plyn; horľavá bridlica; kvapalné horľavé látky; skladovať h. komunálny odpad; benzín je h.; drevené okná sú horľavejšie než plastové
horľavý p. zápalný 1
zápalný 1. ktorý sa ľahko zapáli, ľahko horí • horľavý • chytľavý: zápalné, horľavé chemikálie; chytľavý materiál
2. slúžiaci na zapálenie • zapaľovací: zápalná, zapaľovacia šnúra
horľavý príd. ľahko sa zapaľujúci, dobre horiaci, zápalný; schopný horieť: h-é látky, h. plyn, h-á kvapalina;
horľavosť, -ti ž. schopnosť horieť, spáliteľnosť
horľavý príd. strsl, čiast. zsl ľahko zápalný: Tu f sklade sa käďečo muohlo zapáliť, keď bolo šetko horľävuo (Podbiel TRS); Benzín je velmi horleví (Kameňany REV); horlaví (Koniarovce TOP)