horčica i horčic ž. (horščica)
1. strsl, zsl horká rastlina so žltými kvetmi, bot. horčica (Sinapis): V jačmeňi je plno horčici, velmo ho zadúša (Pukanec LVI); Zlá je úroda, ke_cä ťi sama naseje ohnicä alebo horčicä (Istebné DK); Vella kanála roste horčica (Vaďovce MYJ); To ňetrhaj, to ňeňi harmanček, ale horčica! (Návojovce TOP)
2. strsl, zsl pochutina k mäsu al. slanine z rozomletých horčicových semien: Pru ešťe ňejedávaľi horčicu, to hu iba teraz jeďá ku mesu (Hor. Lehota DK); Vezmi si horšidz gu slaňiňe (Kociha RS); horčica (Lukáčovce HLO, Pezinok MOD); horščica (Jakubov MAL)
horščica p. horčica