Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

horúci príd.

1. majúci veľkú teplotu, vrelý, rozpálený: h-a káva, pec, h-e čelo, h. prameň, deň;

pren. h-a linka telef. linka, na ktorej sa možno rýchlo dozvedieť potrebné informácie al. získať pomoc; publ. h-e kreslo v kt. pri ver. diskusii sedí politik, odborník ap. odpovedajúci na pálčivé aktuálne otázky

2. vrúcny, vrelý, op. chladný: h. cit, h-e objatie

chodiť okolo niečoho ako mačka okolo h-ej kaše; h-a hlava prudký a nerozvážny človek; mať h-u krv byť temperamentný; šiť h-ou ihlou; mať h-u pôdu pod nohami byť v kritickej situácii; expr. posielať niekoho do h-eho pekla a) preklínať b) zaháňať; kuť železo, kým je h-e; h. zemiak nepríjemný, háklivý problém;

za horúca → zahorúca;

horúco, horúce prísl. i vetná prísl. k 1: h. ľúbiť; je tu h.; je mu h. i fraz. je v kritickej situácii

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
horúci; horúco, horúce prísl.

horúci -ca -ce 2. st. -cejší príd.

horúci -ca -ce 2. st. -cejší príd. 1. ▶ majúci veľkú teplotu, veľmi teplý; op. chladný, studený: h. letný deň; h. čaj; h. vzduch; horúca žehlička; horúce pramene termálne; h. slepačí vývar; piť horúcu kávu, čokoládu; dať si h. kúpeľ; stáť na horúcom slnku; chodiť po horúcom piesku; mať horúce čelo mať horúčku; v posledných rokoch sú letá horúcejšie
2. ▶ prezrádzajúci prítomnosť kladného citu; svedčiaci o prežívaní kladných citov (lásky, priateľstva, radosti, úprimnosti); syn. vrúcny, vrelý; op. chladný: horúce objatie; h. vzťah k rodnej reči; zahorieť horúcou láskou; vymieňať si horúce pohľady; Mária mi vtisla na líce horúci bozk. [M. Zelinka]; O víťazstve rozhodlo horúce srdce a chladná hlava. [Sme 2004]
3.ktorý v súčasnosti vyvoláva záujem, pozornosť, živý, veľmi aktuálny: h. hit sezóny; horúce módne doplnky; horúca novinka na trhu; horúca téma posledných dní; diskutovať o horúcich problémoch zahraničnej politiky; Nebol však zapletený do takej horúcej veci, pre ktorú by ho od rána museli vyčkávať. [L. Ballek]; Jeho jeden variant sa zameral na stopu, ktorá sa ukázala ako horúca. [Vč 1984]horúca linka telefónna linka, na ktorej môžu občania získať dôležité informácie al. požiadať o pomoc; horúci tip odporúčanie na aktuálnu novinku, nový tovar, výrobky
4. expr.ktorý je plný ťažkostí, komplikácií, spôsobujúci psychickú záťaž, ťažký, zložitý: prežívať horúce minúty; boli to horúce chvíle; koalíciu čakali väčšie problémy a horúcejšie dni; Takto sa treba zachovať, takto chladne práve v tej najhorúcejšej situácii. [L. Ťažký]
5. publ.ktorý je očakávaný, predpokladaný na základe istých výsledkov: h. kandidát na Nobelovu cenu; h. adept na kreslo ministra; najhorúcejší favorit súťaže
fraz. chodiť [okolo niečoho] ako mačka okolo horúcej kaše nemať chuť o niečom hovoriť, niečo riešiť, obchádzať jadro veci, okolkovať; publ. horúca jeseň náročné, zložité obdobie po letnom oddychovom pokojnom čase, obyč. v spoločenskom al. politickom živote; publ. horúce kreslo a) situácia, keď niekto (často známa osobnosť v médiách) odpovedá na (pálčivé, nepríjemné) otázky b) zodpovedná, neistá, riziková funkcia; kuť železo, kým je horúce využiť vhodnú situáciu a rýchlo konať, rýchlo niečo riešiť; mať horúcu hlavu byť prchký, unáhlene konajúci; mať horúcu krv byť temperamentný; mať horúcu pôdu pod nohami byť v kritickej situácii; expr. posielať/poslať niekoho do horúceho pekla/horúcich pekiel a) preklínať, prekliať niekoho b) zaháňať, zahnať niekoho; prehadzovať si horúci zemiak neriešiť a nechávať na iných nepríjemný, háklivý problém; expr. prepadnúť sa do horúceho pekla/horúcich pekiel zmiznúť bez stopy; šiť niečo horúcou ihlou robiť niečo naponáhlo, bez rozmyslenia; ťahať/vyberať za niekoho horúce gaštany z ohňa vybavovať cudzie nepríjemné záležitosti ◘ parem. [nijaká] kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí časom sa všetko zmierni, nikdy to nie je také zlé, ako sa to spočiatku vidí

-ci/1019878±280 2.22: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 7141→7200
+30
−27
domáci/3682 budúci/1308 všemohúci/608→667
+30
−27
službukonajúci/268 horúci/254 ci/154 vševediaci/110 veliaci/106 nevidiaci/87 červenolíci/56 dozorujúci/56 okoloidúci/55 nežiaduci/46 (39/351)

-ci/1019878±280 2.47: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 17860 budúci/9363 domáci/4539 horúci/1757 horiaci/296 dlhotrvajúci/220 smrtiaci/175 nežiaduci/159 tráviaci/131 žiaduci/126 srdcervúci/125 chladiaci/94 kypriaci/71 ci/65 (49/739)

-ci/1019878±280 2.41: adjektíva m. živ. N pl. 1. st. 4485 domáci/3166 budúci/702 nevidiaci/111 okolostojaci/101 ci/78 horúci/43 službukonajúci/41 okoloidúci/35 všemohúci/30 nežiaduci/26 štrajkujúci/20 veliaci/18 vševediaci/16 (25/98)

-i/14021679±12186 2.10: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 7381→7440
+30
−27
domáci/3682 budúci/1308 všemohúci/608→667
+30
−27
službukonajúci/268 horúci/254 svieži/196 súci/154 vševediaci/110 veliaci/106 nevidiaci/87 červenolíci/56 dozorujúci/56 okoloidúci/55 (42/441)

-i/14021679±12186 2.44: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 18591 budúci/9363 domáci/4539 horúci/1757 svieži/666 horiaci/296 dlhotrvajúci/220 smrtiaci/175 nežiaduci/159 tráviaci/131 žiaduci/126 srdcervúci/125 chladiaci/94 kypriaci/71 (52/869)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlorozhorúčenýrozpálenýrozohriatyzohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfaltvriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievkapálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (horúci ako v trópoch): tropický deňexpr.: ohnivýžeravý: ohnivé, žeravé pery, letokniž. zastar.: žarký (Hviezdoslav)žihavý (Kukučín)

2. p. vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný


naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónomúpenlivýpoet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko)neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkaminutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrnyakútnyurgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípadneodkladnýbezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnostinástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnostipálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahovnevyhnutnýnutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutnáexpr.: horúcižeravý: žeravá témazried. doliehavý

p. aj aktuálny


náruživý 1. silno citovo zaujatý za niečo, priveľmi oddaný niečomu; svedčiaci o silnom zaujatí • vášnivý: otec bol náruživý, vášnivý hubár (op. sviatočný); vrhol sa do práce s náruživým, vášnivým zaujatímnadšenýoduševnený (pri sústredenom zaujatí, ktoré prináša radosť, uspokojenie): herca obliehal dav nadšených, oduševnených obdivovateliek; odmenili ho nadšeným, oduševneným potleskom (op. vlažným) • horlivý (veľmi aktívne podporujúci niečo): horlivý propagátor nových myšlienoksilnýtuhý (vo veľkej miere a vytrvalo zaujatý al. oddaný; op. slabý): patril k silným vlastencom; tuhí, silní fajčiari sa nedožijú vysokého vekukniž.: zapálenýzanietený: zapálení, zanietení bojovníci za ľudské práva; zapojiť sa do náruživej, zanietenej diskusiefanatickýprepiaty (neznášanlivo al. nekriticky zaujatý): náruživý, fanatický odporca pokroku; fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý (neovládateľne silno zaujatý): náruživý, posadnutý poľovník

2. hlboko prežívajúci ľúbostné city; prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch; svedčiaci o ľúbostnej vášni • vášnivý: náruživý, vášnivý milenec; náruživý pohľadžiadostivýchtivý (spojený so silnou pohlavnou túžbou): upieral na dievča žiadostivé očiohnivýplamennýhorúci (obyč. o prejavoch náruživosti): ohnivý, plamenný pohľad; obsypal ju horúcimi, ohnivými bozkamirozohnenýrozpálenýrozvášnený (na istý, obyč. kratší čas): byť rozohnený, rozpálený, rozvášnený láskou

p. aj vášnivý 1


nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


teplý1 1. vyvolávajúci pocit tepla (op. chladný, studený): teplá polievka, teplý vzduchhrejivý (ktorý príjemné hreje): hrejivé lúče slnka, hrejivá kožušinapreteplený (prestúpený teplom): preteplené obilie, preteplená bielizeňvlažnýhovor. letný (mierne teplý; obyč. o tekutine, ktorá nie je horúca): vlažné mlieko; vlažná, letná vodavlahý (príjemne teplý a mierne vlhký): vlahý letný večer, vlahý vánokrozohriatyhorúci (veľmi teplý): rozohriata, horúca rúra; horúci deňzried.: teplastýteplistý (Zúbek, Rysuľa)expr.: teplučkýtepluškýteplunkýteplulinký; odb. termálny (obsahujúci teplú vodu): termálne kúpalisko; termálny liečivý prameňvarený: varená strava (op. studená)

porov. aj horúci

2. p. útulný 3. p. milý, nežný 4. p. homosexuálny


vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatímnadšenýoduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudbyhorlivýzápalistý: horliví prívrženci futbalusilnýtuhý: silní, tuhí fajčiariohnivýkniž.: zapálenýzanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciufanatickýprepiaty: fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý: je posadnutý za autamiexpr. zúrivý: zúrivý zberateľ

2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človekprudkývýbušný: prudká, výbušná povahatemperamentnýohnivý: temperamentný rečníkrozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení divácibúrlivý: búrlivá debataneskrotnýnespútaný: neskrotný hnevkniž. eruptívny (Vajanský)kniž.: maniackymanickýmaniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie

p. aj výbušný 2

3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatiežiadostivý: žiadostivé pohľadyhorúciplamennýohnivý: horúce, plamenné bozkyrozohnenýrozpálenýrozvášnenýroztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec

p. aj náruživý


vriaci ktorý vrie • hovor. vrelý: napiť sa vriaceho, vrelého čajuzastar. vrúci: vrúci vosk (Kostra)horúci (veľmi): horúca polievka

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

horúci, 2. st. horúcejší príd.

1. veľmi teplý, vrelý, rozpálený, žeravý, ohnivý: h-a voda, h-a káva, h-e jedlo; h-a pec, platňa, h-e železo; h. vzduch, h-e leto; mať h-u hlavu, h-e čelo, h-e ruky veľmi teplé, rozpálené; h-e pramene termálne; geogr. h-e pásmo tropické, od rovníka po obratníky

Kuj železo, kým je h-e (prísl.) využi vhodnú situáciu, vhodnú príležitosť; expr. posielať niekoho do h-eho pekla priať mu to najhoršie, preklínať ho; expr. prepadnúť sa do h-eho pekla zmiznúť bez stopy; iron. šiť h-ou ihlou rýchle a nedbalo, pren. o zle, povrchne urobenej práci vôbec; h-e hlavy prudkí, rozhorlení, ale málo rozvážni ľudia; mať h-u krv prudkú, vznetlivú povahu; prežívať h-e chvíle nepríjemné, tiesnivé; chodiť okolo niečoho ako (mačka) okolo h-ej kaše obchádzať niečo, nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť; mať h-u pôdu pod nohami byť v neistej, nebezpečnej situácii;

2. prezrádzajúci veľa citu, vrúcny, vrelý: h. cit, h-a láska, túžba, vďaka, h-e objatie, h-e slová, pohľady;

za horúca: spracúvanie kovov za horúca;

pren. ihneď, bez meškania, kým trvajú vhodné podmienky

kuť železo za horúca využiť vhodnú situáciu, vhodné podmienky;

horúco i horúce prísl.

1. veľmi teplo: je veľmi h.; je mu h. veľmi teplo;

pren. je v úzkosti, strachu ap.;

2. so silným citom, vrúcne, nadšene, oduševnene: h. ľúbiť niekoho


žhavý príd. (čes.) kniž. žeravý; horúci, vrelý, pálčivý, ohnivý: ž-é uhlíky (Ráz.); ž-é slunce (Kuk.); ž. pohľad (Tim.); ž-á túžba (Jes-á); žhavo prísl. žeravo; horúco, vrelo, pálčivo, ohnivo; žhavosť, -ti ž. žeravosť; vrelosť, pálčivosť, ohnivosť


žhúci, -a, -e príd. (čes.) kniž. zastar. plánúci, žeravý, horúci, pálčivý: ž-e slnko (Vaj.); ž-a láska (Vaj.); ž-a žížeň (Hviezd.)

horúci príd.
1. strsl, vsl veľmi teplý, vriaci (o tekutinách a o jedlách, prípadne o počasí): Keď už ma celu hrutku, potom to da do vodi horucej (Kráľ. Lehota LM); Nemažem či naša̋č tot postruhen, kim je horúci (Brusník REV); Čereva śe poumivaju z horucu vodu a položa śe do vodi (Rankovce KOŠ)
2. strsl, šar zahriaty, rozpálený (o kove): Kafovalo sa, koľesá, kím bolo železo horúce (Malatiná DK); Akí horúci tot šparhét (Kameňany REV); Spadlo mi (dieťa) na horucu bľachu (Dl. Lúka BAR)
L. horúci blesk (Hor. Súča TRČ) - zápalný
F. bodaj do tebä hrom horúci streľil! (Papradno PB) - kliatba želajúca zlo, pomstu; ušila to horúcou ňiťou (Návojovce TOP) - napochytro, nedbanlivo; horuca hlava tot Pišta (Brezina TRB) - je nerozvážny; horuca jag oheň (Sobrance) - o vášnivej žene
3. or majúci zvýšenú telesnú teplotu (nad 38 C): Ľen tak šla taká páľäva šla od neho, dieťa bolo celuo horúco (Žaškov DK)
4. or expr. veľký, neuveriteľný: Ke_com bou̯ jako ťíto, ftedi bola horúca bieda (Habovka TRS)
5. turč, tek, jtrenč v dvojslovnom názve rastliny: horúca láska (Hor. Jaseno MAR, Prochot NB); horúcá láska (Bošáca TRČ) - bot. kukučka hustokvetá (Lychnis chalcedomica); horúce i horúco prísl. i vet. prísl. k 1: I to tak s nás ťeklo, veď bolo horúco (Lokca NÁM); Choďiu̯ ten po izbe, horúce bolo (Detva ZVO); Bolo tag horúco, že smo miseľi otvori_dvere (Klenovec RS); Je velmo horúce (Tek. Breznica NB)
F. horuco tu jag v uľu (Fintice PRE) - je tu veľmi teplo; urobil to za horúca (Bošáca TRČ) - hneď

horúci príd
1. veľmi teplý, vrelý, rozpálený, žeravý: z horúcyho pekla (CC 1655); horuceg poliewky (RT 17. st); hrianku z horúcim winom (MT 17. st); wetr prudky a horúcy (KB 1757); dichom swogim horucim (MS 1758); w horucim popele (RO 18. st); suchy a horuci marecz (PR 18. st); tu nadobu vistaw na horuce slnce pres celé leto (Zel 18. st)
2. (o organizme) horúčkový, horúčkovitý, zapálený: wodka proti horucym nemocam; mast od horucych čerwenych očj; proti horucym opuchljnam (RT 17. st); o horuce zimnicy (HT 1760); w hlawah horuczu bolest (RO 18. st)
3. prezrádzajúci mocný cit, vrúcny, vrelý: zkrss horucu modlitbu (PrW 1780); naghoručegssú lásku, s kterú wsseckych milowat budem (BlR 18. st); abi z horucu horliwostu sme se zapalili (SJ 18. st);
x. pren horuce wilite slzy (WO 1670)
4. prchký, prudký: konj gest naturi horučeg (PR 18. st)
F. expr zedou bi si ty sto horucich ssliakou (T. TEPLIČKA 1757) čokoľvek; za h-a prísl výraz bez meškania, za čerstva, ihneď: ma se hned za horuca zpočatku na niečo medu natrieti (RTA 17. st); abi hňedki za horuca vrchnosti oznámila (BR 1785); -o prísl k 1: cibulu dobre uwar a horuco prikladag (PR 18. st) horúcu; k 3: ferventer: wrele, wrúcňe, horliwe, horučó (!) (KS 1763); (je) horúco vetná prísl veľmi teplo: neni w kragne tegto ani welmj horuco, ani zimno (KrP 1760)

Zvukové nahrávky niektorých slov

horúcej vody alebo pary d'eau chaude ou de vapeur
horúce slzy na zomierajúceho des larmes chaudes sur le moribond
niekoľko šálok horúceho čaju quelques tasses de thé bouillant
rozpustite v horúcej vode dissoudre dans l'eau chaude
s veľmi horúcimi letami avec des étés très chauds
v horúcej vode, veľmi dans l'eau chaude, très
v horúcej vode 100 g dans l'eau chaude 100 g
v 400 ml horúcej vody dans 400 ml d'eau chaude
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu