horúčka, -y, -čok ž.
1. zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C: vysoká h.; mať h-u, dostať h-u; stúpa, klesá;
lek. v názvoch niektorých chorôb, sprevádzaných záchvatmi vysokej teploty: bahenná, nervová h.; h. omladníc vnútromaternicový zápal po pôrode; svalová h. bolestivosť svalstva po veľkej telesnej námahe, sprevádzaná zvýšenou teplotou;
pren. a) rozrušenie, nepokoj, nervozita: cestovná h. nervozita pred cestovaním; div. premiérová h. nervozita herca pred premiérou; b) intenzívna, vášnivá, horúčkovitá činnosť, vášnivý záujem o niečo: pracovná h.; diamantová, zlatá h. vášnivé, horúčkovité hľadanie diamantov, zlata; nákupná h. bezhlavé, nerozmyslené nakupovanie;
2. zried. pocit teploty, horúčosť: Obliala ho horúčka. (Jes.);
horúčkový príd.
1. súvisiaci s horúčkou, pochádzajúci z horúčky: h. stav, h-é ochorenie; h. lesk očí (Urb.);
pren. ako v horúčke, neskutočný, snový: h-é vidiny;
2. zried. horúčkovitý: h-á snaha (Urb.); h-á usilovnosť (Bod.); h. chvat (Barč)