horár -a m. pracovník, kt. má na starosti istú časť hory;
horárka -y -rok ž.
1. k horár
2. hovor. horárova žena;
horársky príd.;
horárstvo -a s. zamestnanie horára
horár -ra pl. N -ri m. ▶ pracovník vykonávajúci technickú a ochrannú službu v istej časti hory: miestny h.; h. s puškou; Najväčšími nepriateľmi horárov sú kalamity, pytliaci, požiare, nedovolené výruby a neporiadnici. [Sme 2002] ▷ horárik -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr.: nádejný h.; horárisko -ka pl. N -ká G -risk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: Tento horárisko ma zahováral, ale už aj bežím. [J. Beňo]; prechýlené ↗ horárka
horár lesný zamestnanec vykonávajúci technickú a ochrannú službu • hovor. zastaráv. jáger • lesník • slang. lesák (pracovník v lesnom hospodárstve)
horár, -a m. lesný zamestnanec s nižšou kvalifikáciou, konajúci v lesnom hospodárstve pomocno-technickú a ochrannú službu;
horárka, -y, -rok ž. ľud. horárova žena;
horársky príd.: h. dom, h-e skúšky;
horárstvo, -a str. povolanie, zamestnanie horára
(jeden) horár; (bez) horára; (k) horárovi; (vidím) horára; (ó) horár!; (o) horárovi; (s) horárom;
(štyria) horári; (bez) horárov; (k) horárom; (vidím) horárov; (ó) horári!; (o) horároch; (s) horármi;