honor -u m. kniž. al. expr. vážnosť, úcta: báť sa o svoj h.
honor -ru L -re pl. N -ry m.
honor -ru L -re m. ⟨lat.⟩ trochu kniž. al. publ. ▶ uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti a pod. niekoho; vážnosť, váženosť, úcta: dbať, potrpieť si na h.; zachrániť h. rodiny; túžiť po bohatstve a po honore; účasť na bále patrí k honoru najvyšších vrstiev; získal h. svetového šampióna, najlepšieho brankára ligy; Ty máš honor, vzdelanie, a takíto podnikavci peniaze! [J. Puškáš]; Bál sa, že príde o svoju sedliacku česť a honor. [J. Podhradský] ◘ parem. čo tam po honore, keď niet nič v komore
honor -u m. ‹l› kniž. al. expr. česť, úcta: dbať na h.;
honorárny príd. čestný, neplatený: h. konzul; h. profesor (na univerzite)
honor p. úcta, vážnosť 1
úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)
vážnosť 1. stav toho, kto je vážený pre svoje korektné správanie, pre zodpovedný prístup k niečomu, hlboký záujem o niečo a pod. • úcta: požívať veľkú vážnosť, úctu; tešiť sa vážnosti, úcte; prejavovať niekomu úctu • autorita (uznávaná vážnosť): rodičovská autorita • rešpekt (vážnosť spojená so strachom): vzbudzovať rešpekt • prestíž (významné postavenie): osobná prestíž • dôstojnosť • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • kniž. dekórum (formálna vážnosť): zachovať dekórum
2. p. význam 2
honor, -u, 6. p. -e m. hovor. česť, úcta, vážnosť: Nejde ani o peniaze, ale o honor, o vyššie postavenie. (Jégé); v strachu o svoj richtársky h. (Urb.); Vojakom byť je honor. (Al.); zachrániť si chlapský h. (Tat.)
honor m. (hónor, honór) 1. strsl, záh, spiš pocta, česť: To mu bude velkí honor, koj se mu pokloníš (Kameňany REV); Pripravili mu velkí hónor (Likavka RUŽ); Takí honor sa bárkomu nedostane (Skalica) F. trimac sebe za veľki honor (Studenec LVO) - pýšiť sa; mau̯ ňiaki honor (Ležiachov MAR) - mal isté spoločenské postavenie; dau̯ mu honor (Turany MAR) - uctil si ho; slovo honoru (Turany MAR) - istá pravda 2. or, záh namyslenosť, pýcha: Honor veľkí bou̯ v ňom, ňerád mau̯ chudákou (Krivá DK); Šecko to robí od honóru (Brodské SKA)
honor m lat česť, úcta, pocta; vážnosť: officiry gemu prislussni honor proukazatj wedet budu (TRENČÍN 1716); twog honor, twogu poctiwost aneb wažnost stratiti se namniwass (MS 1758); (kapitán) prigal djky, honor weliký (MKH 1799)