honobiť nedok. expr. cieľavedome si nadobúdať (majetok): h. peniaze, h. pre deti; celý život iba h-í
honobiť -bí -bia honob! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. expr., trochu pejor. (čo; ø) ▶ cieľavedome nadobúdať, zhromažďovať, zhŕňať hmotné prostriedky so zámerom mať čo najviac a čo najmenej míňať: h. majetok, peniaze; celý život iba honobí pre deti; Vieš honobiť statky. [I. Hudec]; Budeme honobiť, kým sa nepretrhneme. [P. Kováčik]; Plátennícki gazdíkovia na nich hrdlačili, z ich potu si oni honobili velikánske majetky. [A. Habovštiak] ▷ dok. ↗ nahonobiť
nahonobiť -bí -bia nahonob! -bil -biac -bený -benie dok. (čo) expr., trochu pejor. ▶ vlastným úsilím nadobudnúť, získať pre seba veľa hmotných prostriedkov; syn. nazhŕňať: n. si slušný, veľký, úctyhodný majetok; n. si peniaze, veľa peňazí; nahonobil si rozprávkové bohatstvo; radi sa pochvália luxusom, ktorý nahonobili; Len hlupák rozhadzuje to, čo s nevýslovnou námahou nahonobil. [J. Lenčo] ▷ nedok. ↗ honobiť
habať 1. úradne odnímať (v prospech štátu) • konfiškovať: po vojne habali, konfiškovali pôdu • rekvirovať: rekvirovanie potravín • brať • exekvovať: berú, exekvujú im záhradu, majetok; brať priekupníkom pašovaný tovar
2. pejor. usilovať sa získať pre seba (obyč. majetok, peniaze) • zhromažďovať • hromadiť • zhŕňať: po celý život iba zhromažďuje, zhŕňa majetky • pejor.: chamtiť (sa) • pachtiť (sa) • hrabať • honobiť • zhrabúvať: chamtí sa, pachtí sa za peniazmi; hrabe všetko pre seba
3. p. brať 1
honobiť p. šetriť 2, habať 2
šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť
2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!
3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)
honobiť, -í, -ia nedok. expr. (čo i bezpredm.) zháňať, nadobúdať majetok: h. peniaze (Stod.); Stará sa o budúcnosť, zháňa, honobí. (Kuk.);
dok. zhonobiť i nahonobiť