Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

holubica -e -bíc ž. samica holuba: h. mieru (symbol mieru);

holubičí príd.: pren. h-ia povaha mierna;

holubička -y -čiek ž. zdrob.

1. k holubica

2. i holubienka -y -nok ž. expr. nežné oslovenie ženy

holubica -ce -bíc ž.

holubíča -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec I -čatami/-čencami s.

holubica -ce -bíc ž. 1. ▶ samica holuba¹: h. zniesla dve biele vajíčka □ holubica mieru protivojnový symbol, symbol mieru
2. cirk. ▶ viditeľný znak Ducha Svätého
3. poet. ▶ dievča milej, miernej, nežnej povahy: Lákala ho oveľa tuhšie sobotištská holubica Anička, kým ho celkom neprilákala. [A. Lacková-Zora]
▷ zdrob. ↗ holubička

holubica, -e, -bíc ž.

1. samička holuba: h. mieru symbol mieru;

pren. expr. o milej, nežnej žene (miernej povahy): To je ona, moja holubica. (Kuk.) Aha, vraj holubica a koľko v nej pýchy a vzdoru. (Tim.)

2. cirk. symbol Ducha svätého;

holubičí, -ia, -ie príd. obyč. pren. mierny, tichý, nebojovný, mierumilovný: h. národ, h-ia povaha;

holubička, -y, -čiek ž.

1. zdrob. mladá holubica;

2. nežné oslovenie milej, drahej ženy al. dievčaťa: holubička drahá (Ráz.)

holubíča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec str. zried. holubie mláďa, holúbä: krotké h. (Fig.)

holubica i holubic ž.
1. csl samička holuba: Holubicä bola trocha iná ako holup, holu_bou̯ kräjší i väčí (Veličná DK); Holubidz mi uľeťela (Brodzany TOP); Holubica mala male holupki (Dl. Lúka BAR)
2. strenč druh jedlej huby, bot. plávka (Russula): Holubice, ti ani nezberáme (V. Rovné BYT); Janko ból na hubách a veru doňiesól z hríbmi a holubicami aj dva psínce (Brvnište PB); holubička ž. zdrob. k 1: Zaňesľi mu páru: holuba i holubičku na chuou (Krivá DK)

holubica ž
1. samica holuba: holubyce Noemowa (SK 1697); že sem wiďel Ducha stupugjcyho gako holubicu z nebe (MP 1718) v podobe holubice; kdož mne do kridla holubice (MC 18. st); pren o milej al. uctievanej žene: holubica moja vivolená (BR 1785); ty sy ta holubica nagčistotnégssá (BlR 18. st)
2. ozdobný predmet v podobe holubice: poručil gednu holubici z zlata zdelati (VP 1764); -ičí, -ičný príd k 1: holubyčy layna (HL 17. st); (znaky) potru se teplu holubičj krwy (HT 1760);
x. pren z spúsobem holubičným se hnewá, ne z spúsobem krkawičným (BlR 18. st); -ička dem
1. k 1: Panna Mariga ne len holubicky prynesla (AgS 1708);
x. pren vale, vale, holubičko milá (ASL 1759); prjtelkyno má, holubičko má (BlR 18. st)
2. bot huba z rodu plávka Russula: Agaricus variegatus: sluta holubička (LF 1791)