holub -a mn. N a A -y m. vták (často sivej farby) chovaný v mnohých plemenách al. žijúci divo, zool. Columba: chovať h-y, h. hrkúta, poštový h.
● šedivý, sivý ako h.; nikomu nelietajú → pečené h-y do úst; lepší vrabec v hrsti ako h. na streche;
holubí, holubací príd.: h-ie mláďa;
holúbok -bka mn. N a A -y m. zdrob.
1. k holub
2. mn. -ovia expr. nežné oslovenie
holub G a A -ba pl. N a A -by A hovor. i -bov m. (vták)
holub -ba pl. N -bi m. slang. (nováčik)
holub1 -ba pl. N a A -by A hovor. i -bov m. 1. ▶ vták (často sivej farby) z čeľade holubovitých chovaný v mnohých plemenách al. žijúci divo: poštový h.; úžitkové, okrasné holuby; hrkútanie holubov; chovať, kŕmiť holuby; strieľať z brokovnice na asfaltové holuby na terčové kotúče □ zool. holub domáci Columba livia domestica; holub hrivnák Columba palumbus náš najväčší holub; holub plúžik Columba oenas 2. iba pl. holuby zool. ▶ rad stredne veľkých vtákov s krátkym zobákom, krátkymi kráčavými nohami, s dobre vyvinutými lietacími svalmi, žijúcich monogamne v pároch a hniezdiacich zvyčajne na stromoch (napr. hrdlička) (Columbiformes) ◘ fraz. byť nadutý ako holub byť veľmi pyšný; obelieť ako holub (o mužovi) celkom ošedivieť; byť sivý/biely ako holub (o mužovi) mať šedivé, sivé vlasy ◘ parem. lepší vrabec v hrsti ako holub na streche radšej mať menšiu vec, ale istú; nikomu nelietajú/nepadajú pečené holuby do úst/do huby kto sa chce mať dobre, kto chce niečo dosiahnuť, musí pracovať ▷ zdrob. ↗ holúbok
holub2 -ba pl. N -bi m. voj. slang. ▶ vojak začínajúci vojenskú službu; syn. bažant: mladý, neskúsený h.; Si horší ako holub, čo ide prvý raz do stráže. [D. Machala]; Za stolmi už jedla poddôstojnícka škola, dohola ostrihaní holubi. [R. Sloboda]
holub p. začiatočník
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)
holub, -a, mn. č. -y m.
1. menší domáci al. divý vták obyč. sivej farby; zool. h. skalný (Columba livia), h. hrivnák (C. palumbus): h. hrkúta; poštový h. vycvičený na donášanie zpráv
● šedivý (sivý) ako h. o človeku so šedivými vlasmi; obelel ako h. celkom ošedivel; žijú si ako dva h-y svorne (o manželoch); Nikomu nelietajú (nepadajú) pečené holuby do úst (hovor. do huby) (prísl.) nik sa nemá dobre bez práce, každý musí pracovať.
2. zried. oslovenie milej osoby, holúbok: Mať ho pohladila a povedala: Môj holub zlatý. (Kuk.);
holubí, holubací, -ia, -ie príd.
1. pochádzajúci z holuba, od holuba, patriaci holubovi: h-ie vajce, h-ie mäso; h-ie hniezdo;
2. bás. majúci (sivú) farbu ako holub, ako perie holuba: holubie nebo (Botto) modrosivé; holubie očká (Vaj.) sivé;
holúbok, -bka m. zdrob. expr.
1. (mn. č. -bky) malý, mladý holub
● majú sa radi ako dva h-y veľmi sa ľúbia;
2. (mn. č. -bkovia) nežné oslovenie milej osoby: Pavelko, holúbok môj. (Urb.); holúbok môj drahý (Jégé); báťuška náš, holúbok sivý (Vaj.); Holúbkovia, nože navyberajte tých plechovníc! (Gráf)
holubček p. holub
holub m. csl menší domáci i poľný vták, zool. (Columba): Vrapci šetko pozobaľi tím holubom (Kraľovany DK); Mi trímemo aj holubó (Kameňany REV); Dójdem tam a vidzeu̯ som holubóf sedzet (Dobrá Voda PIE); Jelli sme holubvov (V. Rovné BYT); Holube maľi holubňik (Dl. Lúka BAR) L. počtoví holub (Kociha RS) - holub chovaný na poštovú službu; krkoškoví holub (Papradno PB) - holub hrivnák; tarkasti holub (Dlhé n. Cir. SNI) - holub strakatej farby; gace na holuba (Hlboké SEN) - spôsob nosenia nohavíc F. ňebudu mu pečeni holubi z ňeba padac (Brezina TRB) - bez práce nedostane nič; cukruju jag dva holubi (Markušovce SNV) - hrkútajú si; seďa̋ ani dva holubi (Rochovce ROŽ) - pokojne; majú sa raďi ako dva holubi (Krivá DK) - veľmi; žiď ako dva holubi (Rim. Píla RS) - dobre nažívať, znášať sa; holubček m. zdrob. expr.: holupček (Koniarovce TOP)
holub m 1. zool h. hrivnák Columba palumbus; h. skalný C. livia: holuby, zerawi, pawi, straky y wsselikterake ptacztwo (ŽK 1473); diwoky holub (VT 1648); hriwnak neb diwy holub a daupnik gsau holuby diwocy (KoA 17. st); wiďel nebesa otewrené y ducha gakožto holúba zestupugjcyho (KB 1756) v podobe holuba F. dudrat gako holub (NP 17. st); žadnemu neprileti do ust holub pečeny (SP 1696); žadnemu do hubi pečene holubi bez prace nepadagj bez práce nie sú koláče (Se 18. st) 2. ozdobný predmet v podobe holuba: v gedneg skatulcze holub djemantowy (s. l. 1625) 3. expr suchý hlien, sušeň z nosa: z nosa sweho pred ginymi wibirat holuby (GV 1755); -ový, -ný príd k 1: columbinus: holubowý, holubý (WU 1750); eolumbarium: holúbnjk, mjsto holúbné (KS 1763); holubowé wagce (VOv 1779); -i, -ací [-ací, -ecí] príd k 1: lagna holubaczy (LR1 17. st); cztwrtka trusu holubiho (KT 1753); holuby hnúg (KS 1763); holubacim hnogom (PR 18. st); z holubaceho hniezda (MK 18. st); columbinus: holubecý (VLS 18. st); holúbok [-ek], holubček dem k 1: mladi holúbek (NP 17. st); prenasleduge gastráb holubka (MP 1718); columbulus: holubček (KS 1763) L. mog mili holubku, moga lastowička (SPIŠ 1724) nežné oslovenie milej osoby, miláčik