holohumnica -e -níc ž. miesto (v humne), kde sa mláti, mlat
holohumnica -ce -níc ž.
holohumnica -ce -níc ž. ▶ priestor uprostred stodoly, na oboch koncoch priechodný, s tvrdým hlineným povrchom, určený najmä na ručné mlátenie obilia, mlat: mlátiť raž na holohumnici; na holohumnici stála rezačka na sečku; Zaviedla ho do veľkej, studenej izby, podobnej holohumnici. [M. Urban]; čistá, vymetená, na záhumnie, do polí otvorená holohumnica [KŽ 1963]
holohumnica 1. miesto v humne, kde sa mláti obilie • mlat: na holohumnici, mlate mlátili raž
2. p. stodola
stodola hospodárska budova na ukladanie nevymláteného obilia, slamy, sena a pod.: drevená stodola • humno: zviezť obilie do humna • holohumnica • kraj. pajta
holohumnica, -e, -níc ž.
1. upravené miesto v humne, kde sa mláti zbožie, mlat: priestor vydupcovaný ani holohumnica (Kuk.) na tvrdo ušliapaný;
2. nár. humno
holobnica p. holohumnica
holohumnica i holomnica ž. (holohuvňica, holobnica, holovňica, holumňica) 1. čiast. strsl, zsl časť stodoly, kde sa mláti: Presriedok pajte bou̯ žďi nahanej prázom. Pľacisko e to veľikuo, zvale zme to holovňica (Čelovce MK); Na holohumňici búchaľi cepi ež do Huot (Podbiel TRS); Na holohumňici je zhoďená geťelina, tan ňemuožeš iď z vozom (Brodzany TOP); Ked buli konope suché, na holohumnici sa vimlátel semenec (Dol. Súča TRČ); Ce_stodolu naprostrétku bola holohumnica (Suchá n. Par. TRN); holohuvňica (Kolárovice BYT); holobňica (V. Uherce TOP); holomňica (Ráztočno PDZ); holumňica (Kaľamenová MAR, Tlmače LVI) 2. hont, trn humno, pred i za stodolou plocha upravená na mlátenie: Pret pajtou sa spravila holouňica (Lišov KRU); Pre_ctodolu ból takí plac - holohumnica, dze sa z geplom mlácilo (Modranka TRN)
holomnica p. holohumnica
holovnica p. holohumnica
holumnica p. holohumnica
holohumnica, holomnica [-lo-, -le-; -mn-, -vn-] ž upravené hladké miesto v humne al. za humnom, kde sa cepami mláti obilie, mlat: stodola spolu y z holohumnicy (TRENČÍN 1589); zacžinek swug hore pohnuty dal a holemniczj na vissnj koniec uczinil (BLATNICA 1638); na holomniczu dwa wozy nabrate razom postawity se možu (BYSTRIČKA 1742); z holovnice mlatene, wssak newjate zbožja kradol (NECPALY 1743); -ičný príd: stlupa holohumnicžneho (ŽILINA 1697); ssramok holomnicžny (DRAŠKOVCE 1729)