holeň -e ž.
1. zool. predná časť nohy niekt. zvierat od kolena nižšie
2. správ. píšťala (význ. 2);
holenný príd.
holeň -ne -ní ž.
holeň -ne -ní ž. 1. zool. ▶ predná časť nohy niektorých zvierat od kolena nižšie; štvrtý článok nohy hmyzu: kôň s bielymi holeňami 2. ▶ kosť na predkolení ľudskej nohy, vhodnejšie píšťala: udrieť sa do holene; pocítil bolesť v ľavej holeni 3. region. ▶ valcovitá časť čižmy od členka po koleno, sára: polámané podošvy, zahnojené holene [Š. Rysuľa]; Trstenicou si udieral po holeni. [R. Jašík]
holeň, -ne ž.
1. predná časť nohy od kolena nižšie u zvierat;
2. nár. horná časť čižmy, sára: čižmy s tvrdými holeňami (Zgur.);
holenný príd. k 1: h-á kosť
holeň i holeňa ž. jtrenč, myj časť čižmy od členka po koleno, sára: To drevo mu uderelo akurád na holen (Val. Belá PDZ); holena (Myjava)
holeň ž (predná) časť nohy od kolena po členok: sura: lytka, litkowé ykri, holeň (KS 1763); -ový príd: kost holeňowá (KS 1763); holienka [-lé-] sára na vysokej obuvi: holénka čyžmowá, botowá (KS 1763) P. atpn Joannes Holenka Hainy (PAPRADNO 1592 U1); Valentini Holenka (SEČOVCE 1601 U2)