hold1 -du pl. N -dy m. ⟨nem.⟩ 1. (i komu, čomu) ▶ slávnostná pocta, veľkolepý prejav úcty, obyč. nejakej významnej osobe: zložiť h. panovníkovi, prezidentovi, oslávencovi; vzdať hold obetiam vojny uctiť si; skladá h. ženskej kráse; výstava je dôstojným holdom k jeho jubileu; prijímať hlučné holdy; kniha je jedným z najkrajších holdov Parížu; V tom je náš mlčanlivý hold mŕtvym. [KŽ 1961]; To, čo píše o výtvarnom umení, sú skôr vyznania a holdy: slobode, básnivosti farieb, kvetinám. [DF 2002]
2. hist. (i komu) ▶ slávnostná prísaha vernosti a oddanosti panovníkovi: zložiť h. kráľovi
3. hist. ▶ vynútený poplatok vo vojne, výkupné: Banské mestá zložili hold, pevnosti Fiľakovo, Levice, Nové Zámky, Nitra a Trnava sa vzdali. [Slovensko I]
hold2 -du pl. N -dy m. ⟨nem.⟩ ▶ stará plošná miera (0,57 ha), katastrálne jutro: katastrálny h. poľa; holdy úrodnej zeme; Izidor ako predseda agrárnej strany bude mať hlavné slovo pri parcelácii a zaťkovi, komuže inému, pridelí z najúrodnejších holdov Határyho veľkostatku. [B. Tinák]; Družstevníci zožali vyše 26 q jačmeňa z holdu. [Pd 1953]