hold -u m. slávnostná pocta, veľký prejav úcty: vzdať h. jubilantovi
hold1 -du pl. N -dy m. ⟨nem.⟩ 1. (i komu, čomu) ▶ slávnostná pocta, veľkolepý prejav úcty, obyč. nejakej významnej osobe: zložiť h. panovníkovi, prezidentovi, oslávencovi; vzdať hold obetiam vojny uctiť si; skladá h. ženskej kráse; výstava je dôstojným holdom k jeho jubileu; prijímať hlučné holdy; kniha je jedným z najkrajších holdov Parížu; V tom je náš mlčanlivý hold mŕtvym. [KŽ 1961]; To, čo píše o výtvarnom umení, sú skôr vyznania a holdy: slobode, básnivosti farieb, kvetinám. [DF 2002] 2. hist. (i komu) ▶ slávnostná prísaha vernosti a oddanosti panovníkovi: zložiť h. kráľovi 3. hist. ▶ vynútený poplatok vo vojne, výkupné: Banské mestá zložili hold, pevnosti Fiľakovo, Levice, Nové Zámky, Nitra a Trnava sa vzdali. [Slovensko I]
hold2 -du pl. N -dy m. ⟨nem.⟩ ▶ stará plošná miera (0,57 ha), katastrálne jutro: katastrálny h. poľa; holdy úrodnej zeme; Izidor ako predseda agrárnej strany bude mať hlavné slovo pri parcelácii a zaťkovi, komuže inému, pridelí z najúrodnejších holdov Határyho veľkostatku. [B. Tinák]; Družstevníci zožali vyše 26 q jačmeňa z holdu. [Pd 1953]
hold1 -u m. ‹n›
1. veľkolepý prejav úcty al. pocty (napr. významnej osobe): vzdať, zložiť h. novozvolenému prezidentovi, jubilantovi; hist. práv. slávnostná prísaha vernosti a oddanosti panovníkovi; (v stredoveku) prísaha vazala
2. zastar. vynútený poplatok vo vojne, výkupné; vymáhanie takéhoto poplatku;
holdový príd. zastar. h-á sieň; – h-á výprava na vymáhanie výkupného
hold2 -u m. ‹n› stará plošná jednotka siahovej sústavy (0,575 ha), jutro
holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiu • obľubovať • ľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedlá • hovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu
2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi
hold p. úcta
oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosť • oslavovanie • hovor.: sláva • paráda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu? • večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúr • subšt.: párty • čurbes • mejdan
2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstva • chvála: jedlo je chválou gazdinky • hold • pocta: báseň je holdom, poctou jubilantovi • ovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovi • kniž. velebenie • zried. veleba (Sládkovič, Roy) • kniž. zvelebovanie • zastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Boha • kniž.: glorifikácia • glorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu
úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)
hold1, -u m. prejav úcty, slávnostná pocta, pôv. zloženie pocty panovníkovi al. vysokému hodnostárovi: Vzdali kráľovnej posledný hold. (Pláv.) Mŕtvym hold a pochvala. (Jes.) Pieseň mala byť holdom prišlej jari. (Fr. Kráľ); zložiť, skladať hold niekomu, niečomu, prijať hold od niekoho
hold2, -u m. stará pozemková miera, jutro (0,57 ha)
(jeden) hold; (bez) holdu; (k) holdu; (vidím) hold; (ó) hold!; (o) holde; (s) holdom;
(štyri) holdy; (bez) holdov; (k) holdom; (vidím) holdy; (ó) holdy!; (o) holdoch; (s) holdmi;