holúbä -äťa mn. -ätá/-ence -bät/-beniec s. mláďa holuba;
holúbäcí príd.;
holúbätko -a -tiek s. zdrob.
holúbä -bäťa pl. N a A -bätá/-bence G -bät/-beniec I -bätami/-bencami s.
holúbä -bäťa pl. N a A -bätá/-bence G -bät/-beniec s. 1. ▶ mláďa holuba1: malé holúbätá v hniezde 2. expr. ▶ nežné oslovenie milej osoby, najmä dieťaťa: ty moje h. ▷ holúbätko -ka -tiek s. zdrob. expr.: Dve holúbätká vydali sa skutočne na púť životom. [V. Bednár]
holúbä, -ätá, mn. č. -ätá/-ence, -ät/-eniec str.
1. holubie mláďa;
2. oslovenie milej osoby, najmä dieťaťa: No, no, holúbä moje. (Škult.);
holúbäcí, -ia, -ie príd.;
holúbätko, -a, -tiek str. zdrob. expr.
holúbä s. strsl, myj mláďa holuba: Aj to holúbä ťi ľúto, ke_cä trápi (Veličná DK); Z holúbata bívá velice dobrá polieuka (Vaďovce MYJ); holúbä (Prievidza); holúbätko s. expr. zdrob.: holúbätko (Kňažia DK)
holúbä [-ba, -be] s mladý holub; mláďa holuba: holubata od nich wzalj (TRENČÍN 1569); kupili se gedny holubencze (ŽILINA 1609); holube priwaz hore hlawu (RO 18. st); -ätko [-átko, -iatko, -ietko] dem: holúbiatko aneb hrdlicžku; dwoge holubietok (BAg 1585); dala paru holubatek (AgS 1708); dwe holubátka (KB 1757)