hokej -a m. šport. hra na ľade al. na zemi, pri kt. sa hráči hokejkou usilujú dostať puk al. loptičku do brány: ľadový, pozemný h.;
hokejový príd.: h-é majstrovstvá;
hokejista -u m. kto hrá hokej;
hokejistka -y -tiek ž.;
hokejistický príd.: h. dres
hokej -ja m. ⟨angl.⟩ ▶ športová kolektívna hra na ľade al. na zemi, pri ktorej sa hráči usilujú hokejkou al. zakrivenou palicou dostať puk al. loptičku do súperovej brány: ľadový, pozemný h.; halový h.; inlajnový h. ktorý sa hrá na kolieskových korčuliach; vrcholový, prvoligový h.; tvrdý zámorský profesionálny h.; priaznivci, fanúšikovia hokeja; hrať útočný a kombinačný h.; kolískou hokeja je Kanada; v prípravných zápasoch sa hral zdravý, rýchly h., bez zbytočného taktizovania
hokej -a m. ‹a› šport. (ľadový) h. kolektívna hra na ľade, pri ktorej sa hráči na korčuliach usilujú vstreliť špeciálnou palicou puk do súperovej bránky; pozemný h. kolektívna hra na ihrisku, pri ktorej sa družstvá usilujú pomocou zakrivených palíc dopraviť loptičku do súperovej bránky; h. s loptičkou na ľade hra, ktorá vznikla spojením pravidiel staršieho rus. hokeja a severského bandy, hraná najmä v bývalom Sovietskom zväze a vo Švédsku;
hokejový príd.: h-á palica hokejka; h. výstroj; h. zápas
hokej, -a m. športová hra, hraná na ľade al. na zemi, pri ktorej sa hráči snažia špeciálnymi palicami vsietiť puk al. loptičku do súperovej bránky: ľadový, pozemný h.;
hokejový príd.: h. zápas, h-é mužstvo, h-é ihrisko
(jeden) hokej; (bez) hokeja; (k) hokeju; (vidím) hokej; (ó) hokej!; (o) hokeji; (s) hokejom;
(štyri) hokeje; (bez) hokejov; (k) hokejom; (vidím) hokeje; (ó) hokeje!; (o) hokejoch; (s) hokejmi;