Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hody -ov m. pomn.

1. slávnosť výročia posviacky kostola al. sviatok patróna, ktorému je kostol zasvätený: ísť na h.

2. hostina, hodovanie: urobiť si h.

● mať sa, najesť sa ako na h-och dobre;

hodový príd.: h. koláč

hody ‑ov m. pomn.; hodový

hody hodov m. pomn.

hody hodov m. pomn. 1. ▶ tradičná slávnosť výročia posviacky kostola al. sviatok patróna, ktorému je kostol zasvätený: vajnorské h.; mať h. ↗ i fraz.; h. sú raz do roka; u nás sú h. na Michala; Boli hody, vystrieľal v natrieskanej maringotke papierovú ružu. [A. Ferko]; Naša mama líčila dom na každé hody, na každú Veľkú noc. [L. Ťažký]
2. ▶ bohaté stolovanie s množstvom jedla a pitia; syn. hostina: zabíjačkové h.; husacie h. jedlá a špeciality pripravené z husí; urobiť si h.; Také jedlo! Ako z panských hodov. [M. Rázusová-Martáková] □ cirk. hody lásky posedenie s pohostením veriacich po bohoslužbách, pôvodne spoločná hostina kresťanov v rámci Eucharistie v prvotnej cirkvi, agapé
3. ▶ čoho je veľa al. čo vyvoláva pôžitok: gólové, strelecké h.; duševné h.; Keď sa im jazyk roztatáril, to boli hody pre uši. [J. Podhradský]
◘ fraz. mať sa/najesť sa ako na hodoch al. najesť sa ako sedliak na hody veľmi dobre, do sýtosti sa najesť; lukulské hody bohatá hostina s vyberaným jedlom; mať hody mať niečoho dosýta, dopriavať si, dožičiť si ◘ parem. keď kocúr nie je doma, myši majú hody bez dozoru sa často uvoľňuje disciplína; po hodoch býva bolenie brucha po niečom úspešnom prichádza prehra, neúspech; raz do roka/v roku aj v pekle bývajú hody raz za čas si treba dopriať aj niečo výnimočné, drahé

---

---

hody, -ov m. pomn.

1. pamiatka založenia al. posvätenia chrámu a hostina na tento deň

● žart. najedol sa ako sedliak na h-y veľmi veľa, dosýta;

2. kraj. zastar. Hody vianočné sviatky (na Orave a v Liptove);

3. hostina hodovanie vôbec: bravčové h. hostina pri zakáľačke

● Keď kocúra doma nieto, myši majú hody (porek.) o uvoľnení disciplíny za neprítomnosti predstaveného;

hodový príd.: h. stôl (Jégé); h. koláč

hodový p. hody

---

hody m. pomn.
1. or, lipt, čiast. vsl vianočné obdobie: Hodi sa najkrejšie svétki (Pucov DK); Príde domou na Hodi (Likavka LM); Kolače zme pekľi na Hodi, na Rusadľe (Kokšov-Bakša KOŠ); Bosorki chodziľi na Hodi na Viľiju večar (Sedlice PRE); Na Hodi pridze domu sin z ňevestu (Torysa SAB)
2. snitr, jtek, zsl výročný deň patróna chrámu: U náz bívajú hodi na Šechsvatích, šetkím svatím máme zasveťení kostuol (Návojovce TOP); Aj z Horňiakov nám prišli na hodi (V. Maňa VRB); Na hodoch sa každí dobre cíťi, zajje si, vipije si a aj na muzike zatancuje (Bánovce n. Bebr.); Prídzeš na hodi rovnanské (V. Rovné BYT); Na hodi prídú mládenci aj dziéuki aj z okolitích dzedzín (Bzince p. Jav. NMV)
F. čo sedzíš jak cetka na hodoch? (V. Rovné BYT) - nečinne
3. čiast. strsl, zsl hostina: Buďeťe maď hodi, keď oťec príďe z järmaku (Dlhá n. Or. DK); A mi potom po vizitírke zme si urobili dobrie hodi (Vráble)
F. miši majú hodi, keď kocúra ňeňije doma (Bošáca TRČ) - o uvoľnení disciplíny; hodový príd. k 2: No to už boli hodi, to bolo hodovú sobotu, už bolo šeckého (Bučany HLO); hodoví (V. Rovné BYT, V. Bielice TOP)

hody m pomn
1. hostina, hodovanie: z hodow na hody gyjti (BAg 1585); (kráľ) učinil welike hody swim služebnikom (TC 1631); priprawugj se hodý swadebne (SK 1697); Bakkusowe hodi (KS 1763) neviazaná hostina;
x. pren náb aby wessly na hody milostj boži (MP 1718); czlowek kdj powolan biwa k hodom wecitim (RP 18. st) keď umiera
L. slawiti hoduw Beranka, to gest Veliku noc (SLK 1766-80) o židovskom sviatku
2. posviacka chrámu; jej výročie: na hody se zabila krawa ((ORLOVÉ) 1705); encaenia: poswecenj kostela, hodj (KS 1763); na hodech anebo pri poswecowany chramu geruzalemskeho (CS 18. st)

hod
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	hod
G	(bez)	hodu
D	(k)	hodu
A	(vidím)	hod
L	(o)	hode
I	(s)	hodom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	hody
G	(bez)	hodov
D	(k)	hodom
A	(vidím)	hody
L	(o)	hodoch
I	(s)	hodmi

---

hody
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	hody
G	(bez)	hodov
D	(k)	hodom
A	(vidím)	hody
L	(o)	hodoch
I	(s)	hodmi

533 Galanta GA/TA bratisl. 1960 pričl. o. Hody, Nebojsa, Štefánikovo (1936 vyčl. z o. Matúškovo); 1971–1990 pričl. o. Matúškovo.
1773, 1786, 1808, 1863 Galantha, 1863–1913, 1938–1945 Galánta, 1920–1938, 1945– Galanta
Hody: 1773 Hodj, 1786, 1863–1913 Hodi, 1808 Hodi, Hody, 1920–1938 Hody, 1938–1945 Hódi, 1945–1960 Hody
Nebojsa: 1773, 1786 Nyebojsza, 1808 Nebojsza, Nyebojsza, Něbojsa, 1863 Neboisza, 1873–1907 Nebojsza, 1913, 1938–1945 Nemesnebojsza, 1920 Zemanská Nebojsa, 1927–1938, 1945–1960 Nebojsa
Štefánikovo: 1937–1938, 1945–1948 Štefánikov, 1948–1960 Štefánikovo

Priezvisko HODY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 1×;

hody: ^{→speex →vorbis}

a hody, to sú ≈ a posvícení, to jsou
do Dubovej na hody ≈ do Dubové na posvícení
do Hruškovca na hody ≈ na posvícení do Hruškovce
krvavé hody pred očami ≈ krvavé hody před očima
na hody psota chodí ≈ na hody psota chodí
nás na hody psota ≈ nás na hody psota
na vône hodov, na ≈ na vůně posvícenské, na
strýko Prošek pred hodmi ≈ strejda Prošek před posvícením
...

a čakal na hody ≈ to await the feast