hodovať nedok. bohato jesť a piť, byť na hostine: h. na svadbe, h. za stolom s rodinou
hodovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok.
hodovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok. ▶ bohato jesť a piť, obyč. vo väčšej spoločnosti; byť na hostine: h. na svadbe; h. do rána; h. za plným stolom; štedrovečerné, fašiangové, sviatočné hodovanie; dať sa do hodovania; Hneď po takejto vydarenej nočnej akcii sme hodovali, až kým nás všetkých nerozboleli bruchá. [I. Habaj]; Pritisol ku mne slaninu a nôž a začali sme hodovať. [A. Chudoba] ▷ opak. hodúvať -va -vajú -val
baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať sa • veseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sa • hodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sa • hovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do rána • hovor.: mulatovať • flámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú noc • hýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský) • zried. huľať (rus.): huľanie do rána • rozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú sa • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami
2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sa • zdržiavať sa • strácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať čas • zaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viac • expr. bavkať sa
3. p. hrať sa 1
hodovať p. hostiť sa
hostiť sa bohato jesť a piť, obyč. vo väčšej spoločnosti • hodovať: hostili sa, hodovali celý deň • častovať sa • hovor. traktovať sa: sedeli pri stole a častovali sa, traktovali sa vínom • kniž. stolovať: stolovali do rána
hodovať, -uje, -ujú nedok.
1. byť na hostine, hostiť sa: A Beta len hostinky vystrájať, hodovať. (Taj.) Nasekali tučného mäsa, navarili a sadli za stôl hodovať. (Tim.)
2. nár. tráviť, sláviť hody;
opak. hodúvať, -a, -ajú
hodovať nedok. 1. strsl, zsl byť účastníkom hodov, hostiť sa: Ňebuďeme každí ďeň len hodovať (Veličná DK); Ja̋ budem najtro hodovač (Kameňany REV); Ňeskáj hodujme a zajtrá buďeme hodencuvať (Svätoplukovo NIT); Ňebuďeme len dicki hoduvat! (Bošáca TRČ) 2. šar chovať domáce zvieratá: Prez źimu hodoval tri koňe a das ośem abo i dzevec statki (Šalgovík PRE); Dakedi davňejše hodoval das ośem statki (Gregorovce SAB) 3. zempl, už chovať, vychovávať, opatrovať: Trubi do śveta, že oca hoduje (Niž. Hrabovec VRN); Od maľučka me hodovau̯ (Sobrance); Madz me hodovala (Komárovce SOB)
hodovať (sa) ndk (v niečej spoločnosti) hojne jesť a piť, hostiť sa: s otcem i s matkú i s pani sestrú budeš hodovati (ASL 1560/ 1603-04); radůgme se, weselme se, plesagme, hodugme (CC 1655); každodenně hodugu, se weseligu, pjgu (MP 1718); obiwatelge do hoduwanga odewzdany swige hospodarstwy zanedbawagu (KOŠECA 1785); kdyss sinowe neglepssi se hodowali (WS 18. st); x. pren kdo rozkošně, tělesně hoduje (RL 1571) oddáva sa rozkošiam; aby y wtačkowé a zwjratká radost a hodowánj mely (SLK 1766-80) dostali bohatý pokrm F. kdo pilne w lete shleduge, ten w zyme dobre hoduge (Se 18. st); -ávať frekv: prjtel s prjtelem hodowáwá (KO 1782)