hodnoverný príd. hodný dôvery, viery, spoľahlivý, vierohodný: h. človek, svedok, h-á správa;
hodnoverne prísl.;
hodnovernosť -i ž.
hodnovernosť -ti ž.
hodnovernosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, čo je hodnoverné, čomu možno veriť; syn. vierohodnosť, pravdivosť; op. nehodnovernosť: h. údajov; preukázať h. prameňov; overovať si h. tvrdení; pochybovať o hodnovernosti listiny; preveriť h. podpisov na petícii; posúdiť h. klienta; Premýšľal o hodnovernosti vlastných slov. [M. Herko] 2. ▶ správanie zasluhujúce si dôveru; syn. dôveryhodnosť, vierohodnosť: Hodnovernosť troch z ôsmich svedkov bola viac ako otrasená. [J. Váh]
hodnovernosť p. objektívnosť
objektívnosť nezaujaté, nestranné hodnotenie, pristupovanie (op. subjektívnosť) • objektivita • objektivizmus: objektívnosť, objektivita vo vede je nevyhnutná; pri rozhodovaní zachovať objektivizmus • nezaujatosť • nestrannosť • neutralita: nezaujatosť sudcov • vecnosť • pravdivosť • hodnovernosť (pridŕžanie sa faktov)
hodnoverný príd. hodný viery, dôvery, spoľahlivý: h. svedok, h-á osoba; h. preklad, odpis, h-á zpráva, h-é svedectvo, h-é pramene; hist. h-é miesto na ktorom sa v stredoveku overovali listiny;
hodnoverne prísl.: h. svedčiť;
hodnovernosť, -ti ž.