hodnoverný príd. hodný dôvery, viery, spoľahlivý, vierohodný: h. človek, svedok, h-á správa;
hodnoverne prísl.;
hodnovernosť -i ž.
hodnoverný -ná -né 2. st. -nejší príd.
hodnoverný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ ktorému možno veriť; hodný dôvery; syn. dôveryhodný, vierohodný; op. nehodnoverný: h. človek; h. doklad, dôkaz; hodnoverná správa; hodnoverné alibi, svedectvo; hodnoverné údaje, pramene, zdroje; predložiť hodnoverné argumenty; zabezpečiť hodnoverného svedka; očakávať hodnoverné vysvetlenie; Netvrdil som, že som to počul z hodnoverných úst. [P. Jaroš]; Preto museli byť postavy oveľa hodnovernejšie a rozumovo a citovo pre čitateľa prijateľnejšie ako dejové zvraty. [D. Slobodník] □ cirk., hist. hodnoverné miesto verejná notárska inštitúcia pôsobiaca v Uhorsku po r. 1231 pri kapitulách a väčších kláštoroch s kompetenciou vydávať, potvrdzovať a overovať dôležité písomnosti a listiny, konvent
hodnoverný ktorému možno veriť; ktorý je hodný dôvery • vierohodný • zastar. vieryhodný: hodnoverná, vierohodná osoba; hodnoverné, vierohodné dôkazy • autentický (ktorému možno veriť pre jeho pôvodnosť, pravosť): ponúknuť divákom autentické zábery; autentické dokumenty • dôveryhodný • spoľahlivý: dôveryhodné, spoľahlivé svedectvo
pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence
2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod
3. p. konzervatívny 1
spoľahlivý na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť (op. nespoľahlivý) • dôveryhodný: všetci ho považovali za spoľahlivú, dôveryhodnú osobu • seriózny • solídny (majúci vlastnosti, na ktoré sa dá spoľahnúť, napr. vážnosť, kvalitu a pod.): seriózny, solídny obchodný partner; ponúkať seriózne, spoľahlivé výrobky • hodnoverný • vierohodný • nepochybný (ktorému možno uveriť, o ktorom nemožno pochybovať): hodnoverné, vierohodné údaje; vierohodné správy, nepochybné dôkazy • bezpečný • istý • zaručený (dávajúci bezpečnosť, istotu, záruku): poznať bezpečnú, istú skrýšu; zaručené informácie • osvedčený (op. neosvedčený) • overený (op. neoverený) • vyskúšaný (ktorý sa už osvedčil, overil, vyskúšal): osvedčený, overený prostriedok; vyskúšaný liek • presný (spoľahlivý v presnosti): presné hodinky
vierohodný, star. vieryhodný ktorému možno veriť, dôverovať • hodnoverný • dôveryhodný: vierohodné, hodnoverné svedectvo; hodnoverné historické pramene; dôveryhodný spolupracovník • spoľahlivý (na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť): je to spoľahlivý človek; spoľahlivé údaje • istý (ktorý sa zhoduje so skutočnosťou): isté správy • zaručený: zaručené informácie • nepochybný (ktorý vylučuje pochybnosť): nepochybný príznak choroby • bezpečný: bezpečný dôkaz viny • nesporný: nesporné fakty • nepopierateľný (ktorý nemožno poprieť): úspechy sú nepopierateľné
hodnoverný príd. hodný viery, dôvery, spoľahlivý: h. svedok, h-á osoba; h. preklad, odpis, h-á zpráva, h-é svedectvo, h-é pramene; hist. h-é miesto na ktorom sa v stredoveku overovali listiny;
hodnoverne prísl.: h. svedčiť;
hodnovernosť, -ti ž.
hodnoverný príd. strsl zried. hodný dôvery, spoľahlivý: Jano ňebou̯ ňigdi hodnoverní človek (Chlebnice DK); To je hodnoverná osoba (Kameňany REV)
hodnoverný príd hodný dôvery, spoľahlivý, overený: czloweka na swedomj hodnowerneho (BRATISLAVA 1559); pri gednany tey kupe boli prytomny hodnowerny mužy (SLIAČE 1604); postawiti rukogemstwy hodnowerne (TRENČÍN 1633); hodnowernj lyst geho narozeny (KREMNICA 1700); podle hodnowerneho doznanj (TRENČÍN 1742); najhodnovernějšího svého prítele (BR 1785); -e prísl: hodnowerne doswedčil (VELIČNÁ 1712); testamentu prepis gest ze sweho originalu hodnowerne prepisany (S. ĽUPČA 1784); -osť ž spoľahlivosť: pro lepssy gistotu a hodnowernost dame tento zapis (M. KAMEŇ 1692); verisimilitudo: hodnowernost (KS 1763); Andreas Bobak pana richtara hodnowernost umenssity se opowážil (S. ĽUPČA 1782)