hodnosť, -ti ž.
1. istý stupeň v nejakej sústave (napr. úradníckej, vojenskej), obyč. spojený s určitým titulom; postavenie (obyč. vyššie): akademická, doktorská, ministerská, štátnická, služobná, vojenská h.; biskupská, kardinálska h.; kráľovská, šľachtická h.; udeliť niekomu nejakú h.; zbaviť niekoho h-i;
2. zastar. hodnota, cena: V triedach vyšších panuje modloslužba západných národov, bez pocitu vlastnej hodnosti a bez túžby byť sám dačím. (Záb.);
hodnostný príd.: h-á trieda, skupina