hodnosť -i ž. stupeň v sústave postavenia, obyč. spojený s titulom; postavenie (obyč. vyššie): vojenská, akademická h., h. kapitána; udelili mu (čestnú) h. doktora vied;
hodnostný príd.: h-á trieda, h. stupeň
hodnosť -ti -tí ž. ▶ stupeň v sústave postavenia obyč. spojený s titulom; postavenie (obyč. vyššie): akademická, úradná, vojenská, cirkevná h.; najvyššia štátnická h.; pedagóg s vedeckou hodnosťou; dôstojníci nižších hodností; zastávať diplomatickú h. prvého veľvyslaneckého tajomníka; získať h. doktora vied; má h. kapitána; povýšili ho do hodnosti brigádneho generála; Pre kancelára žiadal právo udeľovať všetky univerzitné hodnosti. [J. Tibenský]; Za toho hovorila uniforma, hodnosť na pleciach. [L. Ťažký]; Od toho času sa aj Slováci v Banskej Bystrici striedali pri zastávaní richtárskej hodnosti. [Slovensko I]
hodnosť stupeň v sústave postavenia: akademická hodnosť; získal hodnosť plukovníka • titul (akademická, úradná, stavovská a pod. hodnosť): inžiniersky, šľachtický titul • hovor. šarža (vojenská hodnosť): vyslúžiť si šaržu kapitána • hovor. rang: pracovník vysokého rangu • kniž. stolec: kniežací stolec • arch. grádus: doktorský grádus
hodnosť, -ti ž.
1. istý stupeň v nejakej sústave (napr. úradníckej, vojenskej), obyč. spojený s určitým titulom; postavenie (obyč. vyššie): akademická, doktorská, ministerská, štátnická, služobná, vojenská h.; biskupská, kardinálska h.; kráľovská, šľachtická h.; udeliť niekomu nejakú h.; zbaviť niekoho h-i;
2. zastar. hodnota, cena: V triedach vyšších panuje modloslužba západných národov, bez pocitu vlastnej hodnosti a bez túžby byť sám dačím. (Záb.);
hodnostný príd.: h-á trieda, skupina
(jedna) hodnosť; (bez) hodnosti; (k) hodnosti; (vidím) hodnosť; (ó) hodnosť!; (o) hodnosti; (s) hodnosťou;
(dve) hodnosti; (bez) hodností; (k) hodnostiam; (vidím) hodnosti; (ó) hodnosti!; (o) hodnostiach; (s) hodnosťami;