hodiny hodín ž. pomn. 1. ▶ prístroj (obyč. väčších rozmerov) na meranie času: nástenné, stojanové, vežové, staničné h.; slnečné h.; presýpacie h.; spínacie hodiny určené na úsporné zapínanie a vypínanie osvetlenia; štikacie h. ktorými sa kontroluje dochádzka do práce; h. s kukučkou; tikot pondusových hodín; ciferník stolových hodín; bicí mechanizmus radničných hodín; výstava historických hodín; h. idú dopredu, meškajú; natiahnuť h.; hodiny bijú polnoc; Aj svetlo zosilnelo a medzi údermi hodín počuť pukanie prskaviek a rapkanie rapkáčov. [L. Ťažký] 2. hovor. ▶ prístroj na meranie spotreby energií: elektrické h. elektromer; plynové h. plynomer ◘ fraz. expr. hrklo v ňom ako v starých hodinách zľakol sa; ide/klape/funguje to ako hodiny niečo funguje, prebieha bez problémov, bez chýb; presný ako hodiny veľmi dochvíľny ▷ hodiniská -nísk s., v sg. N a A i ž. pomn. zvel.: Národ bezhodinkový frflal, že už ani na také obrovské hodiniská sa nedá spoľahnúť. [Vč 1977]