Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hodiny -dín ž. pomn. prístroj na meranie času: nástenné, vežové, slnečné h.; h. idú dopredu, tikajú; natiahnuté h.;

hodinový² príd.: h-é ručičky;

hodinky -niek ž. pomn. náramkové al. vreckové hodiny: zlaté, pánske h.; digitálne h. označujúce čas číslicami;

hodinkový príd.: h. náramok; cirk. h-á pobožnosť

hodina, -y, -dín ž.

1. časová jednotka, 24. časť astronomického dňa, 60 minút: trvalo to h-u; prídem o h-u; dve h-y (cesty) vlakom, peši; brať liek každé tri h-y; čakať celé h-y niekoľko hodín, dlho; hovor. dobrá h. viac ako hodina: slabá h. necelá hodina; z h-y na h-u postupne; dosť rýchle (napr. niečoho pribúda)

● Dni i hodiny sú mu sčítané (Kuk.) skoro zomrie.

2. s čísl. zákl. al. rad. udáva čas: Koľko je hodín? Je šesť hodín, bilo šesť hodín;

hovor. často sa vynecháva: už je jedna (hodina); odbila šiesta (hodina); odbilo desať, dvanásť (hodín); je dvanásť (hodín); je dvanásť aj päť minút, t. j. 12 hodín a 5 minút; hlásnik odtrúbil, hlásil druhú (hodinu)

● posledná (ostatná) h. a) čas tesne pred smrťou, chvíľa zomierania: prežíva svoju poslednú h-u; uderila, odbila mu posledná h. skoro zomrie; b) vrcholný, najvyšší čas, posledná chvíľa, posledný okamih: urobiť niečo v poslednej h-e; dvanásta h. vrcholný, najvyšší čas, posledná chvíľa, posledný okamih: urobiť niečo v dvanástej h-e;

3. jednotka nejakej práce, činnosti, trvajúca približne 60 minút: pracovná, úkolová h.;

škol. čas určený na vyučovanie jedného predmetu v dennom rozvrhu: vyučovacia h., h. slovenčiny, dejepisu; rozvrh hodín; pred h-ou, cez h-u, po h-e; pripravený na h-u; dávať h-y súkromne vyučovať; chodiť na h-y na súkromné vyučovanie; h-y klavíra vyučovanie hry na klavíri; admin. úradné h-y čas úradovania; cez úradné h-y, po úradných h-ách; nadpočetné, nadčasové h-y odpracované po úradne stanovenom čase; ordinačné h-y čas ordinácie u lekára;

4. nejaký časový úsek, chvíľa, čas; termín: v ranných, poludňajších, večerných h-ách ráno, na poludnie, večer; v nočnú h-u, nočnou h-ou v noci; h. odchodu, lúčenia; h. smrti; otváracia, zatváracia (záverečná) h. úradne stanovený čas na otváranie al. zatváranie obchodov a zábavných podnikov; h. duchov polnoc; šťastná, nešťastná, osudná h.; hovor. ťažká h. pôrod; h. spásy okamih záchrany; ešte neprišla moja h. vhodný čas, vhodná príležitosť na niečo; dať, dostať výpoveď na h-u okamžitú;

5. ban. banícka uhlomerná jednotka, hóra (15°);

hodinový príd.

1. trvajúci (asi) h-u: hodinová prednáška, h-á cesta, h-á smena;

2. týkajúci sa hodiny, hodín ako časovej jednotky; za hodinu, na hodinu, podľa hodín: h. graf, h. výkon, h-á mzda, pláca, práca;

hodinka, -y, -niek ž. zdrob.

1. expr. hodina ako časová jednotka: slabá h. necelá hodina; pospať si h-u asi hodinu

● posledná h. (života) koniec života, zomieranie;

2. expr. nejaký časový úsek, krátky čas, chvíľa: ťažká h. pôrod; čierna h. čas posedenia večer, dokiaľ sa nerozsvieti svetlo;

3. cirk. hodinky¹ pomn. druh pobožnosti v katolíckej cirkvi;

hodinkový príd. k 3: h-á pobožnosť

hodinky¹ p. hodina

hodinky² p. hodiny

hodiny, -dín ž. pomn. prístroj na meranie času, ukazujúci čas (obyč. hodiny a minúty): slnečné, pieskové h.; kyvadlové, nástenné, hracie, elektrické, vežové h.; pichacie h. ktoré zaznačujú príchod do práce; h. idú, stoja, bijú, tikajú, idú dopredu, pozadu, zastali; natiahnuť, napraviť h.; pozerať, pozrieť na h. na zistenie času

● hovor. robiť niečo ako h. veľmi presne a načas; stroj ide ako h. presne, bezchybne;

hodinový príd.: h. ciferník, h-é ručičky;

hodinky², -niek ž. pomn. zdrob.: náramkové, vreckové h.; strieborné, zlaté, niklové h.;

hodinkový príd.: h-á retiazka

(jedna) hodinka; (bez) hodinky; (k) hodinke; (vidím) hodinku; (ó) hodinka!; (o) hodinke; (s) hodinkou;

(štyri) hodinky; (bez) hodiniek; (k) hodinkám; (vidím) hodinky; (ó) hodinky!; (o) hodinkách; (s) hodinkami;

(štyri) hodinky; (bez) hodiniek; (k) hodinkám; (vidím) hodinky; (ó) hodinky!; (o) hodinkách; (s) hodinkami;