Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

hodiť dok.

1. prudkým pohybom vypustiť a tým spôsobiť let al. pád niečoho; vrhnúť: h. loptu, h. kameň do vody, h. do psa palicu; h. sliepkam dať žrať; h. niečo (od zlosti) o zem; hovor.: h. na seba šaty rýchlo sa obliecť; h. jedlo do seba rýchlo sa najesť; h. žiadosť, príspevok ap. do koša, pren. nevybaviť, odmietnuť

2. rýchle pohnúť časťou tela, myknúť, pohodiť: h. rukou, hlavou; h. plecom i fraz. prejaviť nezáujem; kôň h-l zadkom

● spí, akoby ho bol do vody h-l tvrdo; h. po niekom kameňom odsúdiť ho; h. → flintu do žita; h. niekomu niekoho, niečo na → krk; h. (jednu, pár) niekomu (na zadok) udrieť; h. niekoho cez → palubu; h. o(č)kom po niekom letmo sa pozrieť;

nedok. hádzať -dže -džu -uc -uci: h. loptu, piesok; h. halušky dávať cesto po kúskoch do vriacej vody; h. tieň tieniť

● akoby → hrach na stenu h-l; h. (myšlienky ap.) na papier písať; h. očami po niekom pozerať (so záľubou); h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky; expr.: h. všetko do jedného vreca nerozlišovať; h. niekomu → frčky (do nosa); h. si s niekým → frčky; h. niekomu piesok do očí balamutiť, klamať ho

// hodiť sa¹ dok. urobiť prudký pohyb istým smerom, vrhnúť sa: h. sa do vody; h. sa niekomu do náručia, okolo krku i fraz. objať: h. sa na kolená (pred niekým) i fraz. úpenlivo (po)prosiť; prejaviť pokoru

● expr.: h. sa do parády vyobliekať sa; h. sa na maródku urobiť sa práceneschopným; ani keď sa o zem h-í nikdy, v nijakom prípade;

nedok. hádzať sa

1. k hodiť sa¹

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa v spánku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

hodiť ‑í ‑ia dok.; hodiť sa

hodiť sa ‑í ‑ia nedok. i dok. (byť vhodný)

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

hádzať -dže -džu hádž! -dzal -džuc/-dzajúc -džuci/-dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo (kam); čím (kam); čo (komu)) ▶ prudkým pohybom spôsobovať let al. pád niečoho; syn. vrhať: h. hrudy, kamene; h. odpadky, smeti do koša; h. uhlie do pece; h. šípky do terča; h. diskom, oštepom, kladivom; h. návnadu, sieť do vody; h. peniaze do zvončeka; h. vrecia na váhu; h. štrk lopatou; h. loptu, loptou o múr; h. omrvinky vtákom; h. kosti psovi; chlapec vie dobre h.; vietor hádzal do oblokov sneh; protestujúci hádzali vajíčka do politikov; Hádže udičkou, šklbe, vyťahuje a znovu hádže. [V. Mináč]; V chôdzi odlamoval z nízkych jabloní konáriky, hádzal ich okolo seba. [A. Baláž] □ kuch. hádzať halušky nožom oddeľovať kúsky cesta z lopára a dávať ich do vriacej vody; šport. hádzať šestku (v basketbale) hádzať trestný hod na kôš □ hádzať iskry iskriť; hádzať tieň tieniť
2. (čím, kým; koho) ▶ opakovane prudko a krátko pohybovať niečím, niekým; syn. mykať, triasť, potriasať: h. hlavou; h. rukami rozhadzovať (napr. od rozhorčenia); kôň hádže hrivou, zadkom; rozbúrené more hádže loďou; električka nás hádže; Škorec poskakuje z vetvy na vetvu a smiešne chvostom hádže. [R. Jašík]; Krava pokojne sem i tam hádzala ušami, lebo jej na ne muchy sadali. [A. Bednár]; neos. v aute na poľnej ceste nás hádzalo; pren. hádže ním uragán života zmieta ho
3. hovor. expr. (čo (na seba; do seba)) ▶ rýchlo, napochytro niečo robiť: h. na seba šaty obliekať sa; h. do seba jedlo jesť; Údržbári sa neprítomne škerili, lebo hádzali do seba jednu šálku čerešňovice po druhej. [A. Hykisch] pili; Paula hádže rýchlosť. [NP 1995] zaraďuje
◘ fraz. akoby hrach na stenu hádzal al. ako keď hrach na stenu hádže všetko dohováranie je márne; bodaj ťa vred hádzal! zahrešenie; hádzať flintu/pušku do žita vzdávať sa, strácať odvahu, vopred ustupovať, kapitulovať; hádzať kamením po niekom hanobiť, zavrhovať niekoho; hádzať vinu na niekoho/na niečiu hlavu nespravodlivo obviňovať niekoho; hádzať na niekoho špinu/blato ohovárať, znevažovať niekoho; hovor. hádzať niečo na papier písať; hádzať niekoho do starého železa zavrhovať niekoho, spochybňujúc jeho schopnosti; hádzať niekomu frčky [do nosa/pod nos] znevažovať niekoho; hádzať niekomu niečo do tváre/do očí/medzi oči/o hlavu robiť niekomu ostré výčitky, pripomínať prehrešky; hádzať niekomu polená/brvná pod nohy klásť niekomu prekážky; hádzať niekomu záchranný pás/záchranné koleso poskytovať niekomu pomoc, podporovať niekoho; hádzať očami/očkom/okom po niekom, po niečom a) letmo sa pozerať b) pozerať sa s úmyslom upútať pozornosť; hádzať perly sviniam dávať niečo cenné tomu, kto si to nevie vážiť; hádzať úsmevy na niekoho/po niekom usmievať sa na niekoho; trochu iron. hádzať úsmevy [na všetky strany/okolo seba] usmievať sa v spoločnosti ľudí (často neosobne a afektovane), okázale dávať najavo dobrú náladu; hádzať všetkých/všetko na jednu hromadu/hŕbu al. hádzať všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi; expr. hádzať zadkom robiť prieky, priečiť sa
▷ opak. hádzavať -va -vajú -val; dok. ↗ hodiť

hádzať sa -dže sa -džu sa (ne)hádž sa! -dzal sa -džuc sa/-dzajúc sa -džuci sa/-dzajúci sa -dzanie sa nedok. 1. (kam) ▶ prudkým pohybom sa dostávať niekam al. do istej polohy; syn. vrhať sa: h. sa do vody; h. sa na brucho; h. sa niekomu do náručia, okolo krku ↗ i fraz.; h. sa pred niekým na kolená ↗ i fraz.; hádže sa na posteľ a narieka; v zlosti sa hádzal o zem; Dnes sa už nikto nehádže pod vlak. [V. Mináč]
2. (kde; ako) ▶ robiť (obyč. telom) prudké, opakované pohyby; syn. metať sa, zmietať sa: h. sa zo strany na stranu; h. sa v spánku; h. sa pri epileptickom záchvate; od bolesti sa hádže na zemi; chlapci sa hádžu po snehu; na chrbte sa mu hádže taška s knihami; dieťa sa hádzalo matke na rukách; Hádzal sa na posteli, húžval vankúš, kopal do paplóna a krkval plachtu. [Ľ. Jurík]
3. expr. ▶ stavať sa na odpor, odporovať, priečiť sa: zúri, hádže sa, ale zbytočne; čo sa toľko hádžeš, aj tak tam musíš ísť; Ale ten sa ti len hádzal, že jemu nikoho netreba, načo? [L. Ballek]
4. (čím) ▶ prudkým pohybom vrhať niečo navzájom na seba: chlapci sa hádžu snehovými guľami
◘ fraz. hádzať sa ako ryba na suchu al. hádzať sa ani pes na reťazi prudko sa metať; hádzať sa na kolená [pred niekým] a) úpenlivo (niekoho) prosiť o niečo b) prejavovať pokoru; hádzať sa niekomu do náručia/okolo krku objímať niekoho
▷ opak. hádzavať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1 ↗ hodiť sa¹

hodiť -dí -dia hoď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo, koho kam; čím kam; čo do koho/po kom; čo komu) ▶ prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho; syn. vrhnúť: h. kameň, loptu; h. granát, bombu; h. oštepom 30 metrov; h. sliepkam zrno nakŕmiť ich; h. mäso psovi; h. pár korún žobrákovi; h. dievča do bazéna; h. list do schránky; h. niečo do koša ↗ i fraz.; h. poleno do ohňa; h. súpera o zem; h. pohár o stenu; h. šípkou do cieľa; neos. Spraví krok ľavou nohou - hodí ho doľava, spraví krok pravou nohou - hodí ho doprava. [J. Bodenek]
2. (čím) ▶ urobiť rýchly pohyb nejakou časťou tela; syn. myknúť, pohodiť: h. hlavou; h. plecom ↗ i fraz.; h. rukou ↗ i fraz.; kôň hodil zadkom
3. hovor. expr. (čo, koho (kam)) ▶ rýchlo, napochytro niečo urobiť: h. na seba šaty obliecť sa; h. do seba jedlo, pitie rýchlo niečo zjesť, vypiť; h. niekoho do mesta (dopravným prostriedkom) odviezť
◘ fraz. spí, akoby ho do vody hodil tvrdo spí; expr. hoď kostrou! poponáhľaj sa!; hodiť flintu/pušku do žita vzdať sa, stratiť odvahu, vopred ustúpiť; hodiť iskru do slamy a) vyvolať hádku b) nadchnúť niekoho niečím; hodiť niečo cez palubu zriecť sa niečoho; hodiť niečo cez plece/za hlavu ľahkovážne sa prestať o niečo zaujímať; hodiť niečo do koša odmietnuť, nevybaviť záležitosť; hodiť niečo do pľacu niečo povedať; hodiť niečo do starého železa odložiť niečo ako nepotrebnú vec; hodiť niečo na papier napísať; hodiť niečo na trh dať do predaja; hodiť niečo za hlavu nechať tak, nerobiť si s tým starosti; hodiť niekoho cez palubu opustiť niekoho, prestať sa starať o niekoho, obetovať niekoho; hodiť niekoho do starého železa zavrhnúť niekoho spochybňujúc jeho schopnosti; hodiť niekomu jednu/pár na zadok udrieť niekoho; hodiť niekomu niečo do tváre/do očí/medzi oči/o hlavu ostro niekomu niečo vyčítať; hodiť niekomu niekoho, niečo na krk/na plecia dať niekomu na starosť osobu al. záležitosť a tým preniesť na iného svoje povinnosti; hodiť niekomu rukavicu vyzvať niekoho na súboj, na konfrontáciu názorov; hodiť niekomu záchranný pás/záchranné koleso poskytnúť niekomu pomoc, podporiť niekoho; hodiť očkom/okom po niekom, po niečom a) letmo sa pozrieť b) pozrieť sa s úmyslom upútať pozornosť; hodiť plecom prejaviť nezáujem; hodiť rukou [na niečo] a) zľahčiť niečo b) rezignovať; expr. hodiť šabľu/tyčku vyvracať sa; hodiť všetkých/všetko na jednu hromadu/hŕbu al. hodiť všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi rovnako; kocky sú hodené a) konštatovanie pri rozhodnutí, z ktorého môže vzísť neistý výsledok b) už je rozhodnuté; nebolo kam jablko hodiť bolo tam plno ľudí, stisk, nátresk; [to je] iba/rovno za psom hodiť o bezcennej, naničhodnej veci
▷ nedok. ↗ hádzať

hodiť sa¹ -dí sa -dia sa hoď sa! -dil sa -diac sa -denie sa dok. 1. (kam) ▶ urobiť prudký pohyb istým smerom; syn. vrhnúť sa: h. sa do vody; h. sa do kresla; h. sa na posteľ; h. sa pod vlak spáchať samovraždu; h. sa o zem; h. sa niekomu do náručia, okolo krku, hrdla ↗ i fraz.; h. sa na kolená ↗ i fraz.; Hodila som sa k obloku, aby som ho videla. [H. Zelinová]; Hodil sa celým telom dozadu, že takmer spadol do kríkov. [A. Baláž]
2. zastaráv. (na čo) ▶ pustiť sa, dať sa do niečoho, vrhnúť sa na niečo: S vervou sa hodil na štúdium a zanedlho ako dvadsaťpäťročného ho promovali na doktora. [P. Zván]; Čoskoro odtiaľ odišla, začala študovať právo a hodila sa na politiku. [InZ 1999]
◘ fraz. ani keď sa o zem hodí nikdy, v nijakom prípade sa mu neurobí po vôli; expr. hodiť sa do parády/do gala vyobliekať sa; hodiť sa na kolená [pred niekým] a) úpenlivo poprosiť b) prejaviť pokoru; hodiť sa na maródku urobiť sa práceneschopným; hodiť sa niekomu do náručia al. hodiť sa niekomu okolo krku/hrdla objať niekoho
▷ nedok. ↗ hádzať sa

hodiť sa² -dí sa -dia sa hoď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok. i dok. 1. (za koho; na čo; komu) ▶ byť vhodný; syn. vyhovovať: to sa mi hodí; už sa na to nehodíš; bylinky sa hodia na sušenie; hodil by sa za učiteľa; Hodila by sa mi skôr streda, keď je splatné nájomné. [P. Karvaš]; Prestaňte s tou svojou psychológiou. Sem sa to nehodí. [V. Mináč]
2. iba nedok. (ku komu, k čomu) ▶ tvoriť súlad, byť v súlade; syn. svedčať, pristať: farby sa hodia k sebe; k husacine sa hodia lokše; tento sveter sa hodí k čiernej sukni; šatka sa ti hodí k očiam; My sa k sebe nehodíme. Ty si iná, ja som iný. [D. Tatarka]
◘ fraz. hodí sa to tam ako päsť na oko nepasuje to tam so zreteľom na celok, vôbec to nepristane k ostatným veciam; hovor. to sa mu hodí/nehodí do krámu vyhovuje, nevyhovuje mu to

hodiť si -dí si -dia si hoď si! -dil si -diac si -denie si dok. hovor. expr. (čo) ▶ schuti, s pôžitkom niečo urobiť, dať si: h. si mariáš zahrať si; h. si dva-tri poldeci vypiť; Ale najprv si hodíme po jednom dexíku, dobre? [L. Hagara] ◘ fraz. hodiť si mincu/korunu nevedieť sa rozhodnúť, nechať rozhodnutie na náhodu; hodiť si slučku obesiť sa; hovor. hodiť si šlofíka na chvíľu si zdriemnuť

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do obloka • vrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľu • expr.: šmariť • zašmariť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • plesknúť • šľahnúť • trepnúť • capiť • capnúť • čapiť • čapnúť • švacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gauč • expr.: pleštiť • pľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zem • nár. šmrliť (Šikula) • expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do auta • expr.: prasknúť • praštiť • mrštiť • buchnúť • džuchnúť • bacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôl • expr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanier • expr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkou • hovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do tašky • hovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do nás • hovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrno • nahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na voz • pohádzať • expr. potrepať (postupne, viac predmetov)

hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)

kývnuť urobiť pohyb (obyč. časťou tela) na vyjadrenie niečoho • pokývať • pokývnuť • zakývať • zried. zakývnuť: kývla, prikývla, zakývala hlavou na pozdrav • expr. zakyvkať • mávnuť: ustato mávol rukou • pohodiť • hodiť (prudko): vzdorne pohodila, hodila hlavou, plecom • expr. šmahnúť: do prázdna šmahol rukou • expr. zalengať (niečím zaveseným) • zatrepať • zamávať: zatrepala, zamávala šatkou na privítanie • trocha expr. zakyvotať: vetrík zakyvotal belasými zvončekmi • expr. zašermovať (urobiť pohyb ako pri šermovaní): zašermovať rukami • kniž. pokynúť (dať pokyn): pokynul im, aby vstúpili • prikývať • prikývnuť (kývnutím vyjadriť súhlas): na všetko súhlasne kývol, prikývol

ladiť 1. nastavovať na vydávanie správnych tónov • vylaďovať • nalaďovať: ladil, vylaďoval klavír • hovor. štimovať: štimoval si hlas

2. byť vo vzájomnej súhre, harmónii • harmonizovať • byť v súzvuku: farby ladia, harmonizujú • hodiť sa: tí dvaja sa k sebe hodia, tí dvaja spolu ladia • hovor.: štimovať • šikovať sa • hrať • zastar. súzvučať: blúzka sa šikuje k sukni; všetko spolu štimuje, hrá, súzvučí

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1

poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol

priliehať 1. byť svojimi rozmermi, tvarom a pod. presne vyhovujúci (na svoje určenie) • zapadať: okenice zle priliehajú, zapadajú • hodiť sa: súčiastka sa sem výborne hodí • hovor.: pasovať • sedieť: klobúk mu dobre pasuje, sedí • hovor. šikovať sa: kľúč sa do zámky nešikuje • zastar. trafiť sa: akosi sa to sem netrafí • tesniť (tesne priliehať): dvere netesnia

2. istými znakmi byť v dobrom súlade s niekým, niečím, byť výstižný • zhodovať sa • kryť sa: opis na zbeha prilieha, opis sa s ním zhoduje, kryje • hovor.: pasovať • sedieť: výpovede svedkov nepasujú, nesedia

pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

hádzať, -dže, -džu nedok.

1. (čo, čím, zried. koho, kým) vrhať, metať, zahadzovať, odhadzovať: h. kamene, kamením do niekoho al. do niečoho; h. loptu; h. piesok lopatou; h. niečo do vreca, do jamy, na hromadu; h. zrno sliepkam, h. kosti psovi; kuch. h. halušky vrhať malé kúsky cesta nožom z doštičky do vriacej vody; arch. h. lós losovať, žrebovať

● h. svetlo na niečo osvetľovať; h. tieň tieniť, zatieňovať; expr. h. jedlo do seba rýchlo jesť; expr. h. šaty na seba rýchlo, napochytro sa obliekať; h. vlny vlniť sa, búriť sa (napr. o mori); h. klokoče o prudko vriacej vode; h. iskry iskriť; h. niekoho z miesta na miesto často prekladať (služobne); expr. h. farby na plátno maľovať; expr. h. na papier (napr. myšlienky) písať; h. po niekom kamením hanobiť, zavrhovať niekoho; h. niekomu piesok do očí klamať, podvádzať niekoho; h. niekomu niečo do očí, do tváre vyčitovať, pripomínať nepríjemné; h. očami po niekom pozerať sa (často zaľúbene); h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky; h. všetkých (všetko) do jedného vreca rovnako hodnotiť, nerobiť rozdiel; h. niečo do starého železa pokladať za bezcenné; h. flintu (pušku, šabľu, zbraň ap.) do žita prestať sa snažiť o niečo, vzdať sa niečoho; h. frčky niekomu zľahčovať, znevažovať niekoho; h. si frčky s niekým zahrávať sa; akoby hrach na stenu hádzal, ako keď hrach na stenu hádže o bezvýslednej snahe, práci, najmä o márnom napomínaní nevšímavého človeka;

2. (čím, kým, zried. čo, koho i bezpredm.) triasť, otriasať, potriasať, mykať, prudko pohybovať, zmietať: h. hlavou, h. hrivou, h. chvostom; vlny hádžu loďou; h. rukami napr. pri rozhorčení; Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže nás. (Kuk.);

opak. hádzavať, -a, -ajú;

dok. hodiť

|| hádzať sa

1. vrhať sa niekam: Vtáci hádžu sa jeden za druhým na prúty s lepom. (Kuk.)

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa na posteli; h. sa po zemi (napr. od bolesti);

3. expr. stavať sa na odpor, odporovať: Cíti, že je pod vyššou mocou, darmo sa mu hádzať, trhať. (Kuk.)

4. vrhať, metať niečo vzájomne na seba: h. sa kamením;

opak. hádzavať sa;

dok. k 1, 2 hodiť sa

hodiť, -í, -ia dok.

1. (čo, čím, koho, kým) prudkým pohybom vrhnúť, mrštiť: h. niečo na zem, h. kameň do vody, h. knihu na stôl, h. niekomu niečo pod nohy, h. kameň, kameňom do niekoho; h. pohár o zem mrštiť od zlosti; h. niekoho o zem (v bitke) premôcť, prevládnuť; hodilo ho to o zem spadol v opilom stave; h. niečo do ohňa, do pece spáliť ako bezcennú vec; h. do koša (žiadosť, príspevok) odhodiť bez vybavenia, bez uverejnenia; hovor. h. niečo do úst narýchlo zjesť; hovor. h. na seba kabát, šaty narýchlo obliecť; h. koňom, sliepkam dať im žrať

● h. flintu do žita vzdať sa plánov, nádeje, (nestatočne) ustúpiť; h. niečo do starého železa zavrhnúť, odložiť; hovor. hodím ti (vám) to do hlavy, o hlavu prejav rozhorčenia pre zlú prácu; hovor. expr. h. niekomu udrieť ho, nabiť; hovor. expr. h. niekomu pár zaúch nafackovať ho; hovor. h. niečo na trh dať do predaja; hovor.: h. slovo-dve občas niečo povedať; h. niekomu niečo na krk dať, prideliť (nepríjemnú) starosť, povinnosť; h. niekomu niečo (napr. urážku, výčitku) do tváre otvorene, bezohľadne povedať; h. okom, pohľadom, zrakom po niekom, po niečom, na niekoho, na niečo nenápadne, letmo sa pozrieť; h. zlostný pohľad na niekoho zlostne sa na neho podívať; spí, ako čo by ho do vody hodil veľmi tvrdo; nebolo kde jablko h. bolo veľmi preplnené; expr. h. niekoho cez palubu odvrhnúť, zavrhnúť;

2. (čím) urobiť rýchly pohyb niektorou časťou tela; kývnuť, mávnuť: h. hlavou; kôň hodil zadkom, chvostom

● h. rukou (nad niekým, nad niečím) kývnuť, mávnuť na znak rezignácie; h. plecom myknúť na znak ľahostajnosti, vzdoru;

nedok. hádzať

|| hodiť sa¹

1. prudkým pohybom sa vrhnúť; skočiť niekam: h. sa do vody; h. sa pod vlak, do rieky, do Dunaja skočiť so samovražedným úmyslom; h. sa o zem prudko sa zvaliť na zem (od hnevu); h. sa niekomu do náručia, na prsia, okolo krku, okolo hrdla prudko ho objať; h. sa na kolená prudko pokľaknúť; h. sa niekomu k nohám padnúť pred ním na kolená; pren. h. sa na hodinku (Kuk.) pospať si;

2. hovor. pustiť sa, dať sa do niečoho: Neviem, či som predsa nemal sa hodiť výlučne na maľbu. (Vaj.)

3. hovor. zried. pustiť sa nejakým smerom, niekam: Hodia sa ponad sady, poľom, obídu dedinu. (Kuk.)

|| hodiť si hovor. expr. (čo i bezpredm.) zahrať si (napr. karty, kolky ap.): h. si mariáš

● niž. hovor. h. si šlófika pospať si

hodiť sa², -í, -ia nedok. i dok.

1. byť súci, vhodný, spôsobilý, primeraný, zodpovedať, vyhovovať: to sa mi hodí (nehodí) je mi to (nie mi je to) vhod; Vyberajú si remeslá, ktoré by sa im najlepšie hodili. (Fr. Kráľ); niektoré rastliny sa hodia do piesočnatej pôdy; pozemok nehodiaci sa ani za pasienok (Min.); článok sa nehodí na uverejnenie; Julo sa nehodil pre šport. (Gráf); hodilo by sa vrátiť (Heč.) bolo by dobre, bolo by treba

● hovor. to sa mi nehodí do krámu nevyhovuje mi to;

2. pristať, svedčať, byť v súlade, vytvárať súlad: I do vašej rúčky lepšie by sa hodila, miesto tej lyžice, čo držíte, berla. (Tim.); farby sa hodia (nehodia) k sebe; Anča hodila sa k Matúšovi znamenite. (Taj.)

● hovor. hodiť sa (niekam, k niečomu) ako päsť na oko nepristať, nesvedčať

Morfologický analyzátor

hodiť dokonavé sloveso
(ja) hodím VKdsa+; (ty) hodíš VKdsb+; (on, ona, ono) hodí VKdsc+; (my) hodíme VKdpa+; (vy) hodíte VKdpb+; (oni, ony) hodia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) hodil VLdsam+; (ona) hodila VLdsaf+; (ono) hodilo VLdsan+; (oni, ony) hodili VLdpah+;
(ty) hoď! VMdsb+; (my) hoďme! VMdpa+; (vy) hoďte! VMdpb+;
(nejako) hodiac VHd+;