Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hodiť dok.

1. prudkým pohybom vypustiť a tým spôsobiť let al. pád niečoho; vrhnúť: h. loptu, h. kameň do vody, h. do psa palicu; h. sliepkam dať žrať; h. niečo (od zlosti) o zem; hovor.: h. na seba šaty rýchlo sa obliecť; h. jedlo do seba rýchlo sa najesť; h. žiadosť, príspevok ap. do koša, pren. nevybaviť, odmietnuť

2. rýchle pohnúť časťou tela, myknúť, pohodiť: h. rukou, hlavou; h. plecom i fraz. prejaviť nezáujem; kôň h-l zadkom

● spí, akoby ho bol do vody h-l tvrdo; h. po niekom kameňom odsúdiť ho; h. → flintu do žita; h. niekomu niekoho, niečo na → krk; h. (jednu, pár) niekomu (na zadok) udrieť; h. niekoho cez → palubu; h. o(č)kom po niekom letmo sa pozrieť;

nedok. hádzať -dže -džu -uc -uci: h. loptu, piesok; h. halušky dávať cesto po kúskoch do vriacej vody; h. tieň tieniť

● akoby → hrach na stenu h-l; h. (myšlienky ap.) na papier písať; h. očami po niekom pozerať (so záľubou); h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky; expr.: h. všetko do jedného vreca nerozlišovať; h. niekomu → frčky (do nosa); h. si s niekým → frčky; h. niekomu piesok do očí balamutiť, klamať ho

// hodiť sa¹ dok. urobiť prudký pohyb istým smerom, vrhnúť sa: h. sa do vody; h. sa niekomu do náručia, okolo krku i fraz. objať: h. sa na kolená (pred niekým) i fraz. úpenlivo (po)prosiť; prejaviť pokoru

● expr.: h. sa do parády vyobliekať sa; h. sa na maródku urobiť sa práceneschopným; ani keď sa o zem h-í nikdy, v nijakom prípade;

nedok. hádzať sa

1. k hodiť sa¹

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa v spánku

hodiť -dí -dia hoď! -dil -diac -dený -denie dok.

hodiť sa -dí sa -dia sa hoď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.

hodiť si -dí si -dia si hoď si! -dil si -diac si -denie si dok.

hádzať -dže -džu hádž! -dzal -džuc/-dzajúc -džuci/-dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo (kam); čím (kam); čo (komu)) ▶ prudkým pohybom spôsobovať let al. pád niečoho; syn. vrhať: h. hrudy, kamene; h. odpadky, smeti do koša; h. uhlie do pece; h. šípky do terča; h. diskom, oštepom, kladivom; h. návnadu, sieť do vody; h. peniaze do zvončeka; h. vrecia na váhu; h. štrk lopatou; h. loptu, loptou o múr; h. omrvinky vtákom; h. kosti psovi; chlapec vie dobre h.; vietor hádzal do oblokov sneh; protestujúci hádzali vajíčka do politikov; Hádže udičkou, šklbe, vyťahuje a znovu hádže. [V. Mináč]; V chôdzi odlamoval z nízkych jabloní konáriky, hádzal ich okolo seba. [A. Baláž] □ kuch. hádzať halušky nožom oddeľovať kúsky cesta z lopára a dávať ich do vriacej vody; šport. hádzať šestku (v basketbale) hádzať trestný hod na kôš □ hádzať iskry iskriť; hádzať tieň tieniť
2. (čím, kým; koho) ▶ opakovane prudko a krátko pohybovať niečím, niekým; syn. mykať, triasť, potriasať: h. hlavou; h. rukami rozhadzovať (napr. od rozhorčenia); kôň hádže hrivou, zadkom; rozbúrené more hádže loďou; električka nás hádže; Škorec poskakuje z vetvy na vetvu a smiešne chvostom hádže. [R. Jašík]; Krava pokojne sem i tam hádzala ušami, lebo jej na ne muchy sadali. [A. Bednár]; neos. v aute na poľnej ceste nás hádzalo; pren. hádže ním uragán života zmieta ho
3. hovor. expr. (čo (na seba; do seba)) ▶ rýchlo, napochytro niečo robiť: h. na seba šaty obliekať sa; h. do seba jedlo jesť; Údržbári sa neprítomne škerili, lebo hádzali do seba jednu šálku čerešňovice po druhej. [A. Hykisch] pili; Paula hádže rýchlosť. [NP 1995] zaraďuje
◘ fraz. akoby hrach na stenu hádzal al. ako keď hrach na stenu hádže všetko dohováranie je márne; bodaj ťa vred hádzal! zahrešenie; hádzať flintu/pušku do žita vzdávať sa, strácať odvahu, vopred ustupovať, kapitulovať; hádzať kamením po niekom hanobiť, zavrhovať niekoho; hádzať vinu na niekoho/na niečiu hlavu nespravodlivo obviňovať niekoho; hádzať na niekoho špinu/blato ohovárať, znevažovať niekoho; hovor. hádzať niečo na papier písať; hádzať niekoho do starého železa zavrhovať niekoho, spochybňujúc jeho schopnosti; hádzať niekomu frčky [do nosa/pod nos] znevažovať niekoho; hádzať niekomu niečo do tváre/do očí/medzi oči/o hlavu robiť niekomu ostré výčitky, pripomínať prehrešky; hádzať niekomu polená/brvná pod nohy klásť niekomu prekážky; hádzať niekomu záchranný pás/záchranné koleso poskytovať niekomu pomoc, podporovať niekoho; hádzať očami/očkom/okom po niekom, po niečom a) letmo sa pozerať b) pozerať sa s úmyslom upútať pozornosť; hádzať perly sviniam dávať niečo cenné tomu, kto si to nevie vážiť; hádzať úsmevy na niekoho/po niekom usmievať sa na niekoho; trochu iron. hádzať úsmevy [na všetky strany/okolo seba] usmievať sa v spoločnosti ľudí (často neosobne a afektovane), okázale dávať najavo dobrú náladu; hádzať všetkých/všetko na jednu hromadu/hŕbu al. hádzať všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi; expr. hádzať zadkom robiť prieky, priečiť sa
▷ opak. hádzavať -va -vajú -val; dok. ↗ hodiť

hádzať sa -dže sa -džu sa (ne)hádž sa! -dzal sa -džuc sa/-dzajúc sa -džuci sa/-dzajúci sa -dzanie sa nedok. 1. (kam) ▶ prudkým pohybom sa dostávať niekam al. do istej polohy; syn. vrhať sa: h. sa do vody; h. sa na brucho; h. sa niekomu do náručia, okolo krku ↗ i fraz.; h. sa pred niekým na kolená ↗ i fraz.; hádže sa na posteľ a narieka; v zlosti sa hádzal o zem; Dnes sa už nikto nehádže pod vlak. [V. Mináč]
2. (kde; ako) ▶ robiť (obyč. telom) prudké, opakované pohyby; syn. metať sa, zmietať sa: h. sa zo strany na stranu; h. sa v spánku; h. sa pri epileptickom záchvate; od bolesti sa hádže na zemi; chlapci sa hádžu po snehu; na chrbte sa mu hádže taška s knihami; dieťa sa hádzalo matke na rukách; Hádzal sa na posteli, húžval vankúš, kopal do paplóna a krkval plachtu. [Ľ. Jurík]
3. expr. ▶ stavať sa na odpor, odporovať, priečiť sa: zúri, hádže sa, ale zbytočne; čo sa toľko hádžeš, aj tak tam musíš ísť; Ale ten sa ti len hádzal, že jemu nikoho netreba, načo? [L. Ballek]
4. (čím) ▶ prudkým pohybom vrhať niečo navzájom na seba: chlapci sa hádžu snehovými guľami
◘ fraz. hádzať sa ako ryba na suchu al. hádzať sa ani pes na reťazi prudko sa metať; hádzať sa na kolená [pred niekým] a) úpenlivo (niekoho) prosiť o niečo b) prejavovať pokoru; hádzať sa niekomu do náručia/okolo krku objímať niekoho
▷ opak. hádzavať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1 ↗ hodiť sa¹

hodiť -dí -dia hoď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo, koho kam; čím kam; čo do koho/po kom; čo komu) ▶ prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho; syn. vrhnúť: h. kameň, loptu; h. granát, bombu; h. oštepom 30 metrov; h. sliepkam zrno nakŕmiť ich; h. mäso psovi; h. pár korún žobrákovi; h. dievča do bazéna; h. list do schránky; h. niečo do koša ↗ i fraz.; h. poleno do ohňa; h. súpera o zem; h. pohár o stenu; h. šípkou do cieľa; neos. Spraví krok ľavou nohou - hodí ho doľava, spraví krok pravou nohou - hodí ho doprava. [J. Bodenek]
2. (čím) ▶ urobiť rýchly pohyb nejakou časťou tela; syn. myknúť, pohodiť: h. hlavou; h. plecom ↗ i fraz.; h. rukou ↗ i fraz.; kôň hodil zadkom
3. hovor. expr. (čo, koho (kam)) ▶ rýchlo, napochytro niečo urobiť: h. na seba šaty obliecť sa; h. do seba jedlo, pitie rýchlo niečo zjesť, vypiť; h. niekoho do mesta (dopravným prostriedkom) odviezť
◘ fraz. spí, akoby ho do vody hodil tvrdo spí; expr. hoď kostrou! poponáhľaj sa!; hodiť flintu/pušku do žita vzdať sa, stratiť odvahu, vopred ustúpiť; hodiť iskru do slamy a) vyvolať hádku b) nadchnúť niekoho niečím; hodiť niečo cez palubu zriecť sa niečoho; hodiť niečo cez plece/za hlavu ľahkovážne sa prestať o niečo zaujímať; hodiť niečo do koša odmietnuť, nevybaviť záležitosť; hodiť niečo do pľacu niečo povedať; hodiť niečo do starého železa odložiť niečo ako nepotrebnú vec; hodiť niečo na papier napísať; hodiť niečo na trh dať do predaja; hodiť niečo za hlavu nechať tak, nerobiť si s tým starosti; hodiť niekoho cez palubu opustiť niekoho, prestať sa starať o niekoho, obetovať niekoho; hodiť niekoho do starého železa zavrhnúť niekoho spochybňujúc jeho schopnosti; hodiť niekomu jednu/pár na zadok udrieť niekoho; hodiť niekomu niečo do tváre/do očí/medzi oči/o hlavu ostro niekomu niečo vyčítať; hodiť niekomu niekoho, niečo na krk/na plecia dať niekomu na starosť osobu al. záležitosť a tým preniesť na iného svoje povinnosti; hodiť niekomu rukavicu vyzvať niekoho na súboj, na konfrontáciu názorov; hodiť niekomu záchranný pás/záchranné koleso poskytnúť niekomu pomoc, podporiť niekoho; hodiť očkom/okom po niekom, po niečom a) letmo sa pozrieť b) pozrieť sa s úmyslom upútať pozornosť; hodiť plecom prejaviť nezáujem; hodiť rukou [na niečo] a) zľahčiť niečo b) rezignovať; expr. hodiť šabľu/tyčku vyvracať sa; hodiť všetkých/všetko na jednu hromadu/hŕbu al. hodiť všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi rovnako; kocky sú hodené a) konštatovanie pri rozhodnutí, z ktorého môže vzísť neistý výsledok b) už je rozhodnuté; nebolo kam jablko hodiť bolo tam plno ľudí, stisk, nátresk; [to je] iba/rovno za psom hodiť o bezcennej, naničhodnej veci
▷ nedok. ↗ hádzať

hodiť sa¹ -dí sa -dia sa hoď sa! -dil sa -diac sa -denie sa dok. 1. (kam) ▶ urobiť prudký pohyb istým smerom; syn. vrhnúť sa: h. sa do vody; h. sa do kresla; h. sa na posteľ; h. sa pod vlak spáchať samovraždu; h. sa o zem; h. sa niekomu do náručia, okolo krku, hrdla ↗ i fraz.; h. sa na kolená ↗ i fraz.; Hodila som sa k obloku, aby som ho videla. [H. Zelinová]; Hodil sa celým telom dozadu, že takmer spadol do kríkov. [A. Baláž]
2. zastaráv. (na čo) ▶ pustiť sa, dať sa do niečoho, vrhnúť sa na niečo: S vervou sa hodil na štúdium a zanedlho ako dvadsaťpäťročného ho promovali na doktora. [P. Zván]; Čoskoro odtiaľ odišla, začala študovať právo a hodila sa na politiku. [InZ 1999]
◘ fraz. ani keď sa o zem hodí nikdy, v nijakom prípade sa mu neurobí po vôli; expr. hodiť sa do parády/do gala vyobliekať sa; hodiť sa na kolená [pred niekým] a) úpenlivo poprosiť b) prejaviť pokoru; hodiť sa na maródku urobiť sa práceneschopným; hodiť sa niekomu do náručia al. hodiť sa niekomu okolo krku/hrdla objať niekoho
▷ nedok. ↗ hádzať sa

hodiť sa² -dí sa -dia sa hoď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok. i dok. 1. (za koho; na čo; komu) ▶ byť vhodný; syn. vyhovovať: to sa mi hodí; už sa na to nehodíš; bylinky sa hodia na sušenie; hodil by sa za učiteľa; Hodila by sa mi skôr streda, keď je splatné nájomné. [P. Karvaš]; Prestaňte s tou svojou psychológiou. Sem sa to nehodí. [V. Mináč]
2. iba nedok. (ku komu, k čomu) ▶ tvoriť súlad, byť v súlade; syn. svedčať, pristať: farby sa hodia k sebe; k husacine sa hodia lokše; tento sveter sa hodí k čiernej sukni; šatka sa ti hodí k očiam; My sa k sebe nehodíme. Ty si iná, ja som iný. [D. Tatarka]
◘ fraz. hodí sa to tam ako päsť na oko nepasuje to tam so zreteľom na celok, vôbec to nepristane k ostatným veciam; hovor. to sa mu hodí/nehodí do krámu vyhovuje, nevyhovuje mu to

hodiť si -dí si -dia si hoď si! -dil si -diac si -denie si dok. hovor. expr. (čo) ▶ schuti, s pôžitkom niečo urobiť, dať si: h. si mariáš zahrať si; h. si dva-tri poldeci vypiť; Ale najprv si hodíme po jednom dexíku, dobre? [L. Hagara] ◘ fraz. hodiť si mincu/korunu nevedieť sa rozhodnúť, nechať rozhodnutie na náhodu; hodiť si slučku obesiť sa; hovor. hodiť si šlofíka na chvíľu si zdriemnuť

hádzať, -dže, -džu nedok.

1. (čo, čím, zried. koho, kým) vrhať, metať, zahadzovať, odhadzovať: h. kamene, kamením do niekoho al. do niečoho; h. loptu; h. piesok lopatou; h. niečo do vreca, do jamy, na hromadu; h. zrno sliepkam, h. kosti psovi; kuch. h. halušky vrhať malé kúsky cesta nožom z doštičky do vriacej vody; arch. h. lós losovať, žrebovať

● h. svetlo na niečo osvetľovať; h. tieň tieniť, zatieňovať; expr. h. jedlo do seba rýchlo jesť; expr. h. šaty na seba rýchlo, napochytro sa obliekať; h. vlny vlniť sa, búriť sa (napr. o mori); h. klokoče o prudko vriacej vode; h. iskry iskriť; h. niekoho z miesta na miesto často prekladať (služobne); expr. h. farby na plátno maľovať; expr. h. na papier (napr. myšlienky) písať; h. po niekom kamením hanobiť, zavrhovať niekoho; h. niekomu piesok do očí klamať, podvádzať niekoho; h. niekomu niečo do očí, do tváre vyčitovať, pripomínať nepríjemné; h. očami po niekom pozerať sa (často zaľúbene); h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky; h. všetkých (všetko) do jedného vreca rovnako hodnotiť, nerobiť rozdiel; h. niečo do starého železa pokladať za bezcenné; h. flintu (pušku, šabľu, zbraň ap.) do žita prestať sa snažiť o niečo, vzdať sa niečoho; h. frčky niekomu zľahčovať, znevažovať niekoho; h. si frčky s niekým zahrávať sa; akoby hrach na stenu hádzal, ako keď hrach na stenu hádže o bezvýslednej snahe, práci, najmä o márnom napomínaní nevšímavého človeka;

2. (čím, kým, zried. čo, koho i bezpredm.) triasť, otriasať, potriasať, mykať, prudko pohybovať, zmietať: h. hlavou, h. hrivou, h. chvostom; vlny hádžu loďou; h. rukami napr. pri rozhorčení; Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže nás. (Kuk.);

opak. hádzavať, -a, -ajú;

dok. hodiť

|| hádzať sa

1. vrhať sa niekam: Vtáci hádžu sa jeden za druhým na prúty s lepom. (Kuk.)

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa na posteli; h. sa po zemi (napr. od bolesti);

3. expr. stavať sa na odpor, odporovať: Cíti, že je pod vyššou mocou, darmo sa mu hádzať, trhať. (Kuk.)

4. vrhať, metať niečo vzájomne na seba: h. sa kamením;

opak. hádzavať sa;

dok. k 1, 2 hodiť sa

hodiť, -í, -ia dok.

1. (čo, čím, koho, kým) prudkým pohybom vrhnúť, mrštiť: h. niečo na zem, h. kameň do vody, h. knihu na stôl, h. niekomu niečo pod nohy, h. kameň, kameňom do niekoho; h. pohár o zem mrštiť od zlosti; h. niekoho o zem (v bitke) premôcť, prevládnuť; hodilo ho to o zem spadol v opilom stave; h. niečo do ohňa, do pece spáliť ako bezcennú vec; h. do koša (žiadosť, príspevok) odhodiť bez vybavenia, bez uverejnenia; hovor. h. niečo do úst narýchlo zjesť; hovor. h. na seba kabát, šaty narýchlo obliecť; h. koňom, sliepkam dať im žrať

● h. flintu do žita vzdať sa plánov, nádeje, (nestatočne) ustúpiť; h. niečo do starého železa zavrhnúť, odložiť; hovor. hodím ti (vám) to do hlavy, o hlavu prejav rozhorčenia pre zlú prácu; hovor. expr. h. niekomu udrieť ho, nabiť; hovor. expr. h. niekomu pár zaúch nafackovať ho; hovor. h. niečo na trh dať do predaja; hovor.: h. slovo-dve občas niečo povedať; h. niekomu niečo na krk dať, prideliť (nepríjemnú) starosť, povinnosť; h. niekomu niečo (napr. urážku, výčitku) do tváre otvorene, bezohľadne povedať; h. okom, pohľadom, zrakom po niekom, po niečom, na niekoho, na niečo nenápadne, letmo sa pozrieť; h. zlostný pohľad na niekoho zlostne sa na neho podívať; spí, ako čo by ho do vody hodil veľmi tvrdo; nebolo kde jablko h. bolo veľmi preplnené; expr. h. niekoho cez palubu odvrhnúť, zavrhnúť;

2. (čím) urobiť rýchly pohyb niektorou časťou tela; kývnuť, mávnuť: h. hlavou; kôň hodil zadkom, chvostom

● h. rukou (nad niekým, nad niečím) kývnuť, mávnuť na znak rezignácie; h. plecom myknúť na znak ľahostajnosti, vzdoru;

nedok. hádzať

|| hodiť sa¹

1. prudkým pohybom sa vrhnúť; skočiť niekam: h. sa do vody; h. sa pod vlak, do rieky, do Dunaja skočiť so samovražedným úmyslom; h. sa o zem prudko sa zvaliť na zem (od hnevu); h. sa niekomu do náručia, na prsia, okolo krku, okolo hrdla prudko ho objať; h. sa na kolená prudko pokľaknúť; h. sa niekomu k nohám padnúť pred ním na kolená; pren. h. sa na hodinku (Kuk.) pospať si;

2. hovor. pustiť sa, dať sa do niečoho: Neviem, či som predsa nemal sa hodiť výlučne na maľbu. (Vaj.)

3. hovor. zried. pustiť sa nejakým smerom, niekam: Hodia sa ponad sady, poľom, obídu dedinu. (Kuk.)

|| hodiť si hovor. expr. (čo i bezpredm.) zahrať si (napr. karty, kolky ap.): h. si mariáš

● niž. hovor. h. si šlófika pospať si

hodiť sa², -í, -ia nedok. i dok.

1. byť súci, vhodný, spôsobilý, primeraný, zodpovedať, vyhovovať: to sa mi hodí (nehodí) je mi to (nie mi je to) vhod; Vyberajú si remeslá, ktoré by sa im najlepšie hodili. (Fr. Kráľ); niektoré rastliny sa hodia do piesočnatej pôdy; pozemok nehodiaci sa ani za pasienok (Min.); článok sa nehodí na uverejnenie; Julo sa nehodil pre šport. (Gráf); hodilo by sa vrátiť (Heč.) bolo by dobre, bolo by treba

● hovor. to sa mi nehodí do krámu nevyhovuje mi to;

2. pristať, svedčať, byť v súlade, vytvárať súlad: I do vašej rúčky lepšie by sa hodila, miesto tej lyžice, čo držíte, berla. (Tim.); farby sa hodia (nehodia) k sebe; Anča hodila sa k Matúšovi znamenite. (Taj.)

● hovor. hodiť sa (niekam, k niečomu) ako päsť na oko nepristať, nesvedčať

hodiť nedok.
1. strsl, zsl prudkým pohybom niečo vrhnúť: Tak tie vili on tag do neho hodiu̯ (Kráľ. Lehota LM); Kamen sťev do mna hodit (Lukáčovce HLO); Hodzil mi kameň rovno do hlavi (V. Rovné BYT)
F. hoďiu̯ po ňej očämí (Vyš. Kubín DK), hodzel po ňiej očkom (Prosné PB) - všimol si ju, obzrel si ju; hodzila mu čosi do očí (Jasenová DK) - vyčítala mu; jemu to hoďia na grgi (Blažovce MAR) - dajú mu to na starosť; hoďiu̯ panu (Dol. Lehota DK) - vrhol kameň po hladine vody; ňe_ho vred hoďí! (Svätoplukovo NIT) - nech sa mu stane zle; hoďiu̯ čuosi do seba sebä (Krivá DK) - rýchlo zjedol; ňebolo čo volom hodit (Skalka n. Váh. TRČ) - nebolo krmu, potravy
2. or mávnuť, kývnuť: Báz iba hoďil rukuof a pošiel preč (Hruštín NÁM)
3. strsl, zsl udrieť, uderiť niekoho: Vravela, že jej vari aj hoďiu̯, lebo mala gundžu na hlave (Mošovce MAR); Hodzel mu po papuli (Prosné PB); Nuž mu oťiec pár hoďeu̯, ke_ca vráťeu̯ (Návojovce TOP)
4. or, trenč expr. rýchlo si niečo obliecť: Hoďila na sebä kutľouku a hibaj z domu (Krivá DK); Hodzel na sebä halenu a šiel (Prosné PB)
5. or uviesť, uvrhnúť do niečoho: Tie školi í hoďiľi do biedi (Sedl. Dubová DK)

hodiť sa dok.
1. strsl, zsl prudkým pohybom sa vrhnúť istým smerom: A u_sa aj naň hoďil meďvéť (Or. Biely Potok TRS); A poton son ňeveďeu̯, či sa vráťeť, hoďeť sa na zem a plazeť sa (Kľak NB); Károľ sa hodzel o zem (Prosné PB)
2. or pusťiť sa, dať sa do niečoho: Ke_ca ňemuohla vidať, hoďila sa, ďe veďela (Veličná DK)
3. jor pobrať sa, (prudko) zmeniť smer: Koňe sa hoďiľi v inú stranu (Medzibrodie n. Or. DK)

hodiť sa nedok. turč, top, jtrenč byť súci, vhodný, vyhovovať: Načo to ešťe opatruješ, ke_ca to už na ňižd ňehoďí?! (Ležiachov MAR); Silné topánki sa dobre hoďá do cvachna (Bánovce n. Bebr.)
F. hodzilo sa mu jako slepému oko (Bošáca TRČ) - prišlo mu veľmi vhod

hodiť sa dok.
1. strsl, zsl prudkým pohybom sa vrhnúť istým smerom: A u_sa aj naň hoďil meďvéť (Or. Biely Potok TRS); A poton son ňeveďeu̯, či sa vráťeť, hoďeť sa na zem a plazeť sa (Kľak NB); Károľ sa hodzel o zem (Prosné PB)
2. or pusťiť sa, dať sa do niečoho: Ke_ca ňemuohla vidať, hoďila sa, ďe veďela (Veličná DK)
3. jor pobrať sa, (prudko) zmeniť smer: Koňe sa hoďiľi v inú stranu (Medzibrodie n. Or. DK)

hodiť sa nedok. turč, top, jtrenč byť súci, vhodný, vyhovovať: Načo to ešťe opatruješ, ke_ca to už na ňižd ňehoďí?! (Ležiachov MAR); Silné topánki sa dobre hoďá do cvachna (Bánovce n. Bebr.)
F. hodzilo sa mu jako slepému oko (Bošáca TRČ) - prišlo mu veľmi vhod

hodiť dk
1. čo prudko vrhnúť, mrštiť: oblokom kamen hodil na stuol (V. ČEPČÍN 1660); kusek platna na ohen hodit a spalit (RN 17.-18. st); že mu chtel hodit dzbanok o hlawu (ORAVA 1735); tabli hodil o zem (SJ 1779); sypanice owcam hodyt (HK 18. st);
x. pren cely stoličny grunt od slavnej stolice jest na nas hodeny (SELEC 1716 LP) musíme sa oň starať; (mnísi) očy swé na Pachomiusse hodili (VP 1764) pozreli naňho
F. h. kocky, lós rozhodnúť losovaním, žrebom: gestly ja s timto hodenym koczék hru prehrám (PeP 1770); hodjly los, aby wyděli, kdo by powěty prjčina byl (PrW 1780); hodyly-ly stye sy na očy geden druhemu vess ziwot? (PRIEVIDZA 1756) ak ste si s výčitkou pripomenuli
2. čo, koho do čoho vhodiť: hodily se do Sazawicze kusky (mladých šťúk) 4 (ŽILINA 1693); penasski wdowa chodila (!) do pokladnici (SJ 18. st);
x. pren precžo sy chiteny a do aresstu hodgeny? (ORLOVÉ 1763) uväznený;
x. pren expr ťežce máme čo do hubi hoďiťi (BR 1785) sotva sa najeme
3. čím urobiť prudký pohyb niekt. časťou tela, prudko pohnúť, myknúť, pohodiť: (furiant) prawu nohu ssupne a hody hlawu (SNS 1786); h. sa¹
1. vrhnúť sa, mrštiť sa niekam: chtegici swug žiwot zachowat, hodil se pod stoly na zem (VELIČNÁ 1701); žena hodila sa na hrdlo swemu mužowy (LIPTOV 1749); chlapce, kteryž se k nohámm geho hodil (VP 1764)
2. urobiť prudký pohyb: ze se gy w zywotw djte po trzykrat hodilo w lewem boku (SKALICA 1616)
P. atpn Sacerdos Hodizlaus (v Domaniži 1268/ 1272)

hodiť sa² ndk/dk
1. byť súci, vhodný: o tem dobytku, czo se jisti hodi (ŽK 1473); rola, kde ktera se bude hodit na sete owsa (M. JÁN 1617); kdy se nesstestj ohlassuge, tu se najwjce prjtel hodj (SiN 1678) príde vhod; smrduta priskiryce zewnytr k mnohim nemoczem se hody (HL 17. st) lieči ich; ten (kôň) se hodi k praci a ne k behu (RG 18. st); kdo bez knihy chody do sskoly, hody se potom past woly (Se 18. st)
F. h. sa na krám komu byť vhod (napr. pri istých zámeroch): to se Lutherowi na krám nehodilo (FP 1744)
2. neos patriť sa, slušať sa, svedčať sa: ne tak, yak se hodi, mich chudich lidi drzi (NECPALY 1564 E); disconvenit: nedhodj se; dedecet: nehodj se, nenáležj, nepekňe gest; licet: pristáwá, sweči, hodj se (KS 1763)