hoden [-d-] hodna hodno pl. N mužský živ. hodni, mužský neživ., ženský a stredný hodny príd. menný tvar k hodný 1, 2 obyč. iba v prísudku kniž. 1. (i čoho, zried. koho) ▶ zasluhujúci si niečo: je h. lásky; nie je jej h.; nie každý politik je h. úcty; podvodník je h. odsúdenia; Áno, keď chlap poslúcha, hoden je toho, aby mu žena kúpila na košeľu. [R. Jašík]; Zato ohuroval tých, o ktorých sa nazdal, že sú hodni jeho reči. [P. Kováčik]
2. ▶ majúci cenu, hodnotu: dom je toľko h.; Tá pasca je hodna tých peňazí, i keď sa do nej chytí čo len jedna myš. [K. Tomaščík]; A tovar bol toľko hoden, že si zaň mohli kúpiť ešte jedného somárika. [A. Habovštiak]
◘ fraz. nie je hoden ani deravý groš je bezcenný; nie je hoden do jeho šľapaje stúpiť stojí (morálne) nižšie