hodný príd., kniž. i hoden, hodna, hodno2 (obyč. iba v prís.)
1. zasluhujúci si niečo; hodnotný: byť, zostať h. lásky; dom nie je veľa h.; to je veľa h-o
2. iba hodný hovor. (dosť) veľký, riadny, poriadny: h. kus chleba, h-á chvíľa
3. iba hodný súci, urastený, statný: vyrástlo z nej h-é dievča, je už h-ým chlapom
● nie je hoden ani deravý groš nič; kniž. nie je hoden do jeho šľapaje stúpiť stojí (morálne) nižšie
zaslúžiť (si) za svoju činnosť, za svoj postoj a pod. ukázať predpoklady dostať odmenu (v pozitívnom al. negatívnom zmysle) • byť hoden: politik si zaslúži obdiv, uznanie, je hoden úcty; za zradu si zaslúži trest, je hoden odsúdenia
hoden, hodna, hodno príd. menný tvar k hodný (len v prísudku so sponovým slovesom byť) byť hoden:
1. (čoho, koho) zasluhovať si, zaslúžiť si: Hoden je trestu. (Taj.) (Ty) si ho (Demka) nie hodna. (Vans.)
2. mať cenu, hodnotu, stáť niečo: Najhoršie je, že nevieme, čo je (hostinec) hoden. (Kuk.) Vaše skúsenosti sú nám viac hodny ako zlato. (Skal.)
(jeden) hoden;