hodný príd., kniž. i hoden, hodna, hodno2 (obyč. iba v prís.)
1. zasluhujúci si niečo; hodnotný: byť, zostať h. lásky; dom nie je veľa h.; to je veľa h-o
2. iba hodný hovor. (dosť) veľký, riadny, poriadny: h. kus chleba, h-á chvíľa
3. iba hodný súci, urastený, statný: vyrástlo z nej h-é dievča, je už h-ým chlapom
● nie je hoden ani deravý groš nič; kniž. nie je hoden do jeho šľapaje stúpiť stojí (morálne) nižšie