hod -u m. hodenie, hádzanie; ľahkoatletická disciplína: h. do cieľa; h. diskom, oštepom
hod. skr. ▶ hodina
hod1 hodu pl. N hody m. ▶ pohyb, ktorý spôsobuje let al. pád, hodenie, hádzanie: presný h. do cieľa; zasúťažiť si v hode šípkami; Rutinovane rozbíjal ľad, a to riadnymi hodmi. Čo hod, to zásah! [R. Sloboda] □ šport. hod diskom, oštepom, kladivom, bremenom ľahkoatletické disciplíny; (v basketbale, hádzanej, vodnom póle) trestný h. streľba (na kôš, na bránu) proti družstvu, ktorého hráč sa previnil
hod2 hodu m. arch. obyč. v spojení Boží hod ▶ hlavný cirkevný sviatok, Vianoce, Božie narodenie
hod spôsobovanie letu al. pádu niečoho prudkým pohybom: hod oštepom • vrh: vrh guľou
Vianoce kresťanské sviatky na pamiatku narodenia Krista • Božie narodenie • nár.: Hody • Kračún • arch. Boží hod
hod1, -u m. šport. hodenie: h. diskom, oštepom; h. na kôš (pri basketbale)
hod2, -u m. zried. slávnostná hostina, hody: Držal Veľmožín na zámku Liptove slávny hod. (Kal.)
(jeden) hod; (bez) hodu; (k) hodu; (vidím) hod; (ó) hod!; (o) hode; (s) hodom;
(dva) hody; (bez) hodov; (k) hodom; (vidím) hody; (ó) hody!; (o) hodoch; (s) hodmi;