hod -u m. hodenie, hádzanie; ľahkoatletická disciplína: h. do cieľa; h. diskom, oštepom
hod hodu pl. N hody m.
hod. skr. ▶ hodina
hod1 hodu pl. N hody m. ▶ pohyb, ktorý spôsobuje let al. pád, hodenie, hádzanie: presný h. do cieľa; zasúťažiť si v hode šípkami; Rutinovane rozbíjal ľad, a to riadnymi hodmi. Čo hod, to zásah! [R. Sloboda] □ šport. hod diskom, oštepom, kladivom, bremenom ľahkoatletické disciplíny; (v basketbale, hádzanej, vodnom póle) trestný h. streľba (na kôš, na bránu) proti družstvu, ktorého hráč sa previnil
hod2 hodu m. arch. obyč. v spojení Boží hod ▶ hlavný cirkevný sviatok, Vianoce, Božie narodenie
hod spôsobovanie letu al. pádu niečoho prudkým pohybom: hod oštepom • vrh: vrh guľou
Vianoce kresťanské sviatky na pamiatku narodenia Krista • Božie narodenie • nár.: Hody • Kračún • arch. Boží hod
hod1, -u m. šport. hodenie: h. diskom, oštepom; h. na kôš (pri basketbale)
hod2, -u m. zried. slávnostná hostina, hody: Držal Veľmožín na zámku Liptove slávny hod. (Kal.)
hod m 1. slávnostná hostina: k swemu swadebnimu hodu (CO 17. st) 2. cirk výročný sviatok: w nediely w hod slawny Panny Marie, genz slowe Hromnycz (TRENČÍN 1483 SČL); przy hodu svateho Ducha (SKALICA 1534 SLL); hod pamatňý dnes swetýme (CC 1655); bližil se hod židowsky (KK 1709) židovská Veľká noc; Hod welikonočny (Le 1730) Veľká noc; -ný2 príd k 2: w pondieli hodny swateho Ducha (BRATISLAVA 1515 SČL)
hodný2 p. hod