Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

hocičo, hocčo -čoho zám. neurč.

1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere veci, javu, to al. ono, čokoľvek, bársčo: môžeš uvariť h., zavďačíš sa mu hocičím

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) niečo bezcenné, ledačo: tá si oblečie h., postaviť dom nie je h.

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú a podmetovú, čokoľvek: urobím, h. budeš chcieť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hocičo, hocčo ‑čoho zám.

hocičo, hocčo -čoho -čomu -čo -čom -čím zám. neurčité substantívne 1. ▶ odkazuje na ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere veci al. javu, to al. ono; syn. čokoľvek: zjem hocičo; zavďačíš sa mu hocičím; Opravoval, farbil, zachraňoval, zliepal predmety z hocičoho. [V. Bednár]; Ujdem, otec, a hocčo vám urobím, aj hanbu, ak ma podobrotky nepustíte. [V. Mináč]; Hocčo povie hockomu. [J. Balco]
2. expr. ▶ čo je bezcenné, málo hodnotné; syn. ledačo: tá si oblečie h.; on už vezme úlohu v hocičom; A čo si vy myslíte, že sme hocičo? [K. Tomaščík]
3. expr. so slovesom v zápore ▶ čo nie je ničím výnimočné, čo je obyčajné, bežné (záporom zmenené na svoj opak); syn. bársčo, ledačo: h. nezje, nevypije; sú náročnejší, nekúpia h.; jeho len tak hocičím nezastrašíte
4. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú; syn. čokoľvek: urobím, hocičo budeš chcieť

hocičo 1. vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť pri výbere veci al. javu; expr. označuje niečo bezcenné, málo hodnotné, zlé, nepriaznivé al. záporné • hocčočokoľvek: zje hocičo, čokoľvek, čo mu dajú; hocčo mu môžeš kúpiťvšeličoledačokadečokdečo: všeličím sa mu môžeš zavďačiť; postaviť dom nie je hocičo; ledačo, kdečo vie opraviťhovor.: bárčobársčo: myslí si, že si bárčo, bársčo môže dovoliťto i onoto alebo onoto či ono: to i ono ho rozčuľuje; nech robí to či ono, nikdy nie sú spokojnízastar. všeliniečo (Kukučín)

2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú • hocčočočokoľvek: urobí, hocičo, hocčo budú od neho žiadať; napíšem, čo, čokoľvek budeš chcieť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hocičo, hocčo zám. neurč.

1. čokoľvek, bársčo: Podľa potreby sa chytil hocičoho, aby si zarobil potrebný kúsok chleba. (Fr. Kráľ)

2. niečo bezcenné, ledačo: Jednoročné jubileum spolku, to je nie hocičo. (Stod.)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor