hocičo, hocčo -čoho zám. neurč.
1. vyj. ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere veci, javu, to al. ono, čokoľvek, bársčo: môžeš uvariť h., zavďačíš sa mu hocičím
2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) niečo bezcenné, ledačo: tá si oblečie h., postaviť dom nie je h.
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú a podmetovú, čokoľvek: urobím, h. budeš chcieť
hocičo, hocčo -čoho -čomu -čo -čom -čím zám. neurčité substantívne
hocičo, hocčo -čoho -čomu -čo -čom -čím zám. neurčité substantívne 1. ▶ odkazuje na ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere veci al. javu, to al. ono; syn. čokoľvek: zjem hocičo; zavďačíš sa mu hocičím; Opravoval, farbil, zachraňoval, zliepal predmety z hocičoho. [V. Bednár]; Ujdem, otec, a hocčo vám urobím, aj hanbu, ak ma podobrotky nepustíte. [V. Mináč]; Hocčo povie hockomu. [J. Balco] 2. expr. ▶ čo je bezcenné, málo hodnotné; syn. ledačo: tá si oblečie h.; on už vezme úlohu v hocičom; A čo si vy myslíte, že sme hocičo? [K. Tomaščík] 3. expr. so slovesom v zápore ▶ čo nie je ničím výnimočné, čo je obyčajné, bežné (záporom zmenené na svoj opak); syn. bársčo, ledačo: h. nezje, nevypije; sú náročnejší, nekúpia h.; jeho len tak hocičím nezastrašíte 4. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú; syn. čokoľvek: urobím, hocičo budeš chcieť
hocičo 1. vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť pri výbere veci al. javu; expr. označuje niečo bezcenné, málo hodnotné, zlé, nepriaznivé al. záporné • hocčo • čokoľvek: zje hocičo, čokoľvek, čo mu dajú; hocčo mu môžeš kúpiť • všeličo • ledačo • kadečo • kdečo: všeličím sa mu môžeš zavďačiť; postaviť dom nie je hocičo; ledačo, kdečo vie opraviť • hovor.: bárčo • bársčo: myslí si, že si bárčo, bársčo môže dovoliť • to i ono • to alebo ono • to či ono: to i ono ho rozčuľuje; nech robí to či ono, nikdy nie sú spokojní • zastar. všeliniečo (Kukučín)
2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú • hocčo • čo • čokoľvek: urobí, hocičo, hocčo budú od neho žiadať; napíšem, čo, čokoľvek budeš chcieť
hocičo, hocčo zám. neurč.
1. čokoľvek, bársčo: Podľa potreby sa chytil hocičoho, aby si zarobil potrebný kúsok chleba. (Fr. Kráľ)
2. niečo bezcenné, ledačo: Jednoročné jubileum spolku, to je nie hocičo. (Stod.)
hocčo p. hocičo
hocičo i hocčo zám. neurč. (hočo, choco) čiast. strsl, jtrenč, vsl čokoľvek, bársčo: Hočo chiťí brat Samo do ruki, šecko mu do ňej pasuje (Pukanec LVI); Hocičím sa pe_dzakúrila (V. Maňa VRB); Já veru hocčo zjém (Bošáca TRČ); Choco povi a śmeje śe temu, ja_glupi (Haniska PRE)
hočo p. hocičo
choco p. hocičo