hoboj -a m. drevený dychový hud. nástroj so sopránovým tónom: hrať na h-i;
hobojový príd.: h-é sólo
hoboj -ja pl. N -je m.
hoboj -ja pl. N -je m. ⟨fr.⟩ ▶ dvojplátkový kužeľovito vŕtaný drevený dychový hudobný nástroj vybavený hmatovým systémom i klapkovým mechanizmom: altový, barytónový h.; koncert pre h.; hrať na hoboji
hoboj -a m. ‹f› hud. dychový drevený nástroj s dvojitým plátkom, s jasnými farbami tónu;
hobojový príd.
hoboj, -a m. drevený hudobný dychový nástroj;
hoboj [hu-] m fr drevený hudobný dychový nástroj: harffy, cymbaly, huboge (GŠ 1758); klarinétle, flautroversi, houboi, fagóti (BR 1785)