hnoj -a m.
1. výkaly a moč niekt. domácich zvierat zmiešané so stelivom; hnojivo: maštaľný h., kydať h.
2. hovor. hnojisko: vyhodiť niečo na h.;
hnojný, hnojový príd.: h. voz, h-á jama na hnoj
hnojisko miesto na uskladňovanie hnoja • hovor. hnoj: vyhodiť niečo na hnojisko, na hnoj
hnojivo látka dodávajúca pôde potrebné živiny: priemyselné hnojivo • hnoj (organické hnojivo od domácich zvierat): kravský hnoj • trus (výkaly zvierat): hnojiť slepačím trusom • hnojovica (skvasená, zriedená zmes dobytčích výkalov na hnojenie) • kompost (hnojivo z organických látok a zeminy)
p. aj hnojovka
hnoj 1. p. hnojivo 2. p. hnojisko 3. p. špina 1
špina 1. niečo špinavé, nečisté, usadené, rozložené, porozhadzované po povrchu niečoho • nečistota: mať špinu, nečistotu za nechtami; dlážka zanesená špinou; nečistota na sídliskách; žiť v nečistote • nečin: mať v byte nečin • znečistenina (znečisťujúce látky): zbaviť vodu znečistenín • kal (drobné čiastočky nečistoty vo vode al. usadené na jej dne): kal v potoku • expr. hnoj: na ulici samý hnoj • expr. maras • kniž. brud: rieka plná brudu • hrub. svinstvo: nosiť svinstvo do bytu • expr. chliev • subšt. svinčík: nechať za sebou svinčík
2. p. nemravnosť, podlosť 3. p. podliak
hnoj, -a m.
1. stelivo zmiešané s výkalmi a močom domácich zvierat, používané ako hnojivo: maštaľný, kravský, konský h.; zrelý h. dostatočne uhnitý: nezrelý h. neuhnitý; kydať, vykydať, rozkydať h., voziť, vyvážať h.; hovor. mokrý ako h. úplne;
pren. expr. špina, nečistota: všade blato, hnoj, uličky úzke (Rys.);
2. ľud. miesto, kde sa ukladá hnoj, hnojisko; hromada hnoja na hnojisku: vyhodiť smeti na h.;
3. ľud. hnis: Z rany vytekal hnoj. (Letz);
hnojný i hnojový príd.: h. voz, h-á jama
(jeden) hnoj; (bez) hnoja; (k) hnoju; (vidím) hnoj; (ó) hnoj!; (o) hnoji; (s) hnojom;
(dva) hnoje; (bez) hnojov; (k) hnojom; (vidím) hnoje; (ó) hnoje!; (o) hnojoch; (s) hnojmi;