hniloba -y ž.
1. hnitie a jeho výsledok: h. ovocia, podliehať h-e, páchnuť h-ou
2. hovor. pejor. lenivosť, nečinnosť, hlivenie;
hnilobný príd. k 1: h. zápach
hniloba -by ž.
hniloba -by ž. 1. ▶ biologický rozklad a jeho výsledok, hnitie: h. ovocia, zeleniny; pach hniloby; impregnácia dreva proti hnilobe; podliehať hnilobe; spôsobovať hnilobu; Zo studne zaváňalo potuchlinou a hnilobou. [H. Zelinová] 2. expr. ▶ strata priaznivého stavu, úpadok, rozklad: morálna, korupčná h.; h. hospodárstva; h. sveta; Hoci formalizmus nepokladáme na rozdiel od nedávnej minulosti za kultúrnu hnilobu a mor, opatrnosť radí nepáliť si prsty. [KŽ 1968] 3. hovor. pejor. ▶ nechuť k práci, lenivosť: telesná, duševná h.
rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tóny • dekompozícia: dekompozícia románovej formy
2. premena spôsobená obyč. hnitím • rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpadu • skaza: chrániť potraviny proti skaze • hniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia
3. postupná strata priaznivého stavu • rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armády • rozvrat: rozvrat hospodárstva • pád • zánik: pád, zánik komunizmu • záhuba • kniž. zhuba: záhuba ľudstva • úpadok: mravný úpadok spoločnosti • deštrukcia: deštrukcia osobnosti • demoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládeže • kniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúry • skaza: skaza mesta • hovor. krach: politický krach
hniloba, -y ž.
1. stav, keď niečo hnije, hnitie: h. ovocia; páchnuť, zapáchať h-ou; podliehať, podľahnúť h-e;
biol. choroba zavinená druhom cudzopasnej huby: koreňová, jadrová h., h. včiel; žiabrová h. (u rýb);
pren. pejor. rozklad, úpadok, najmä mravný: morálna h.;
2. expr. hlivenie, nečinnosť, lenivosť
hniloba ž. 1. strsl, zsl hnilobný proces, hnitie: Zľe je uš, keť sa dreva chiťí hňiloba (Bziny DK); Ščiépenú ozimú hrušku si pekno obral, aj chitala hnilobu lebo iné kazi (Dol. Súča TRČ); Hruški majú toho roku hnilobu (Trakovice HLO) L. červená hniloba (Brestovec MYJ) - choroba stromov, ktorá rozkladá drevo; tvrdá hniloba (Brestovec MYJ) - choroba smrekov, vŕb a líp; maká hniloba (Brestovec MYJ) - choroba stromov 2. strsl, zsl lenivosť, darebáctvo: Takí s ťeba človek, aňi kebi sä ťä chitala hňiloba (Párnica DK); Hňiloba, čaškí kríš (V. Rovné BYT) 3. strsl pejor. pomalý, lenivý človek: Takáto hňiloba hňilá! (Prievidza); To je hniloba ženská (Kameňany REV) 4. včel. choroba včelieho plodu: Čiľ keď je chlanno, nachlaňňe (včelí) plod a s toho nastáva hňiloba (Nitr. Sučany PDZ); Uhinuli mi čeli na hnilobu plodu (Trakovice HLO); Hniloba plodu je nebespečná choroba ščiel (Vaďovce MYJ) 5. vin. hubovitý škodca hrozna: Hrozne dostali hnilobu (Trakovice HLO); Zelená hniloba - to hrozni ostali úplne zelené a hnili, to bolo kiselé jako ocet (Jur p. Brat. BRA); V dážďivom počasí veru aj hňiloba hrozno oberie (Pukanec LVI) L. bílá, čírná, zelená hniloba (Hor. Orešany TRN) - choroby hrozna
hniloba ž hnitie tela, hnisanie: horucá zymnica, skrze kteru celé tělo hubycu hnilobu hnedky prepadlo (ŠkD 1775); čo hňilobu ťelu malo priňesti, umili (BR 1785)