hnilý príd.
1. zhnitý: h. zemiak
2. hovor. pejor. lenivý: h. človek
● expr.: odpadnúť ako h-á → hruška; preberať sa v niečom ako v h-ch → hruškách; h. kút a) miesto, odkiaľ obyč. prichádza dážď b) vlhké miesto
hnilý -lá -lé príd.
hnilý -lá -lé príd. 1. 2. st. -lší ▶ ktorý podľahol hnitiu, biologickému rozkladu; syn. zhnitý: h. zemiak; hnilé jablká; pach hnilej slamy; prehrabávať hnilé lístie; doupratovali byt, povyhadzovali hnilé veci zo špajze; hrušky, ktoré čím sú hnilšie, tým silnejšie voňajú [LT 2000] 2. hovor. pejor. ▶ vyhýbajúci sa práci, lenivý: h. človek; hnilí povaľači; Naši muži sú hnilí, prídu domov, vyvalia sa na gauč, vraj noviny čítať, zachrápu a zatiaľ by bolo treba všeličo opraviť. [Vč 1974] 3. expr. ▶ vyznačujúci sa opotrebovanosťou, nekvalitou, nedostatočným al. zlým stavom a pod., chatrný, mizerný: hnilá strecha; možno však postaviť zdravý dom na hnilých základoch?; A čo som mal ísť natierať tie vaše hnilé okná? [R. Sloboda] ◘ fraz. padať ako hnilé hrušky padať vo veľkom množstve, hromadne; padnúť/odpadnúť ako hnilá hruška dopadnúť celou váhou, obyč. na zem; preberať sa v niečom ako v hnilých hruškách veľa preberať, náročne vyberať; hnilý kút a) miesto, odkiaľ obyč. prichádza dážď b) vlhké miesto c) žart. miesto, kde sedia pasívni žiaci
hnilý 1. p. zhnitý 2. p. lenivý 1
lenivý 1. ktorý má nechuť k práci; pracujúci s nechuťou; vyhýbajúci sa práci (op. usilovný) • darebný • darobný • daromný: leniví, darební ľudia; darebný, darobný aj myslieť; darobná, daromná gazdiná • záhaľčivý • zried. zaháľavý (ktorý sa venuje záhaľke): záhaľčivá mládež • pohodlný (ktorému sa nechce vynakladať námahu): leniví, pohodlní zaháľači; dieťa je príliš lenivé, pohodlné do učenia • menej časté nerobotný • hovor. pejor. hnilý: nerobotné dievky sa nevydajú; byť hnilý do akejkoľvek roboty • pejor. povaľačský
2. p. pomalý 1
pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodený • zničený • skazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravín • chorý (o zažívaní, žalúdku) • porušený • porúchaný • polámaný • nefunkčný • neskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaput • nepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý motor • hovor. zništovaný • hovor. zastaráv. zhindrovaný • expr.: zhumpľovaný • skoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračky • expr.: skántrený • dokántrený • hovor. expr.: pokašlaný • pokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružina • vulg.: posratý • posraný: posratý vodovodný kohútik • hnilý • zhnitý • zapáchajúci • smradľavý • smrdľavý • plesnivý • potuchnutý • znehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny
2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábava • expr.: zbabraný • dobabraný • pobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robota • zničený • nevydarený • expr.: sfušovaný • pofušovaný • pren. skaličený • expr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný život • pren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesť • expr.: zopsutý • popsutý: zopsutý, popsutý víkend • expr.: zoraný • zvŕzaný • hrub.: zhovädený • dohovädený • subšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratý • posraný: zoraná, zvŕzaná scéna
3. p. skazený 1–3
skazený 1. ktorý stratil svoju pôvodnú hodnotu, kvalitu; ktorý sa stal nepoužívateľným (o potrave) • pokazený • poškodený • znehodnotený: sklad plný pokazených, poškodených, znehodnotených potravín • zhnitý • hnilý (skazený hnitím): vrece zhnitých, hnilých zemiakov • zapáchajúci • smradľavý: zapáchajúce mäso, smradľavé vajíčka • plesnivý: skazený, plesnivý chlieb, kompót • expr.: zapľuhavený (Bodenek) • skoprdačený (Urbánek)
p. aj pokazený 1, 2, zlý
2. ktorý prestal (dočasne) plniť funkciu • pokazený • chorý: skazený, pokazený, chorý žalúdok • zlý • poškodený • zničený: má zlý, poškodený, zničený chrup; zničené zdravie • hovor. expr. zhumpľovaný
3. ktorý morálne upadol, klesol; svedčiaci o tom • pokazený • nemravný • nemorálny: skazený, pokazený, nemravný, nemorálny človek • pejor.: spľuhavený • spľundravený • pejor. zried. spľuhačený • expr. zapľuhavený: bohatstvom spľuhavený, spľundravený; celá dedina je upadnutá a spľundravená, spľuhačená; zapľuhavené srdce • skorumpovaný (skazený korupciou): skorumpovaná spoločnosť • demoralizovaný • poklesnutý • zastar. pokleslý • spustený (ktorý sa dopustil mravného poklesku): poklesnutá, pokleslá žena; spustený nemravník • spustnutý • subšt. spustlý (mravne zanedbaný): spustnutá, spustlá spoločenská spodina • expr. prehnitý: svet je skazený, prehnitý • zvrhlý • zvrátený • pejor. zhýralý (mravne skazený, až úchylný): zvrhlé, zvrátené vzťahy; zhýralý mládenec • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • zhumpľovaný • spankhartený • spanghartený: zopsutá, spanghartená, spankhartená morálka; zlumpáčený, zlumpovaný syn • expr. zried. skoprdačený (Urbánek) • pejor. zbastardený • hrub. skurvený
4. p. pokazený 2
zhnitý ktorý podľahol hnitiu, hnilobe • hnilý: zhnité, hnilé ovocie • zahnitý • hnijúci (ktorý podlieha hnitiu): zahnitá slama, hnijúci hnoj • prehnitý (preniknutý hnilobou): prehnité drevo
1. ktorý podľahol hnitiu, hnilobe, zhnitý: h-é ovocie, h-é drevo;
pren. úpadkový, skazený, zvrhlý: h-á monarchia (Škult.)
● expr. h. kút miesto, kde veľa prší; mokré, vlhké miesto; hovor. preberať sa v niečom ako v h-ých hruškách veľa preberať, veľa si vyberať; padajú ako h-é hrušky vo veľkom množstve, hromadne;
2. hovor. pejor. lenivý: h. človek; Nech nás zapriahnu a šibú ako hnilé kone. (Kuk.);
hnilosť, -ti ž. zried. hniloba (Hviezd.)
hnilý príd. 1. strsl, zsl skazený hnitím, zhnitý: To ten ohen sa držau̯ takon hňilon dreve (Tek. Breznica NB); Sestri í ho (dieťa) vzali a dali í tam hňiu̯í pňíček (Jablonové MAL); Ti japka sú už hňilé, mosím ih vihoďiť (Skalica) L. hnilí sir (Dubová MOD) - prekysnutý a skonzervovaný tvaroh F. hnilí kút (Bánovce n. Bebr.) - miesto odkiaľ obyč. prichádza dážď 2. čiast. strsl, zsl pejor. lenivý, daromný: To je velmo hňilí človek, vuobec sa mu ňekce robiť (Hliník n. Hron. NB); Už ňebuc takí hňilí, ako kto ňemá života v sebe! (Tisovec RS); To chlapčisko je hňiu̯é (Ivanka p. Dun. BRA); Tag bóv hňilí, že ani umívac_ca mu nestelo (Šurany NZ) L. hnilé črevo (Bošáca TRČ) - veľmi lenivá F. hňiu̯í jak pes (Brodské SKA) - veľmi lenivý; hňilé drevo a hňilí človeg ňeňijé g ňičomu (Bošáca TRČ) - nemajú hodnotu
hnilý príd 1. kt. podľahol hnitiu, zhnitý: hnile a diwe masso (MT 17. st); to stawanje giz stare a hnile bolo (RAJEC 1665) schátrané; wezmy hnilych jablk (RT 17. st); hnileho sira (RN 17.-18. st) plesnivého; hnile, galowé wágco (KS 1763) záprdok; hnilé raňi (!) (PL 1787) hnisajúce; x. pren pejor hnilích a smradlavích mozguw hlavi (BR 1785) opotrebované; twár z hnilyma wyplúwkami posskwrňená (BlR 18. st); stromky poliwag hnilu a hnognu wodu (PR 18. st) 2. (o dreve) spráchnivený: instrumenti stare, polamane, hnyle (s. l. 1666); drewo, ktere se w noczy swity, hnile (LR1 17. st) 3. pejor lenivý: kdožkoliw sy byl tak hnjlim a lenjwým (MP 1718); mog mily, ze sy ti mne do teg prace tak hnily (KC 1791); wredowite a hnylé udi cyrkéwne (BlR 18. st) nekonajúce svoju povinnosť; -osť ž 1. hniloba: prassek od hnilosti ust; chnilost (!) diasen (RT 17. st); od hnilosti balsam na rany (RTA 17. st); seps: ussknutim hnilost prinasegici had (LD 18. st) hnisanie; hnilost wina (PR 18. st) 2. lenivosť, pohodlnosť: necháwame dussy nassu pro hnjlost a weliku lenjwost zahinutj (RW 1702) P. tpn fl. Gulnych (Hnilec 1243/ 1335 OKK); fl. Gilnich (Hnilec 1294 VSS)