Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hnilý príd.

1. zhnitý: h. zemiak

2. hovor. pejor. lenivý: h. človek

expr.: odpadnúť ako h-á → hruška; preberať sa v niečom ako v h-ch → hruškách; h. kút a) miesto, odkiaľ obyč. prichádza dážď b) vlhké miesto

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hnilý

hnilý -lá -lé príd.

hnilý -lá -lé príd. 1. 2. st. -lšíktorý podľahol hnitiu, biologickému rozkladu; syn. zhnitý: h. zemiak; hnilé jablká; pach hnilej slamy; prehrabávať hnilé lístie; doupratovali byt, povyhadzovali hnilé veci zo špajze; hrušky, ktoré čím sú hnilšie, tým silnejšie voňajú [LT 2000]
2. hovor. pejor. ▶ vyhýbajúci sa práci, lenivý: h. človek; hnilí povaľači; Naši muži sú hnilí, prídu domov, vyvalia sa na gauč, vraj noviny čítať, zachrápu a zatiaľ by bolo treba všeličo opraviť. [Vč 1974]
3. expr. ▶ vyznačujúci sa opotrebovanosťou, nekvalitou, nedostatočným al. zlým stavom a pod., chatrný, mizerný: hnilá strecha; možno však postaviť zdravý dom na hnilých základoch?; A čo som mal ísť natierať tie vaše hnilé okná? [R. Sloboda]
fraz. padať ako hnilé hrušky padať vo veľkom množstve, hromadne; padnúť/odpadnúť ako hnilá hruška dopadnúť celou váhou, obyč. na zem; preberať sa v niečom ako v hnilých hruškách veľa preberať, náročne vyberať; hnilý kút a) miesto, odkiaľ obyč. prichádza dážď b) vlhké miesto c) žart. miesto, kde sedia pasívni žiaci

hnilý 1. p. zhnitý 2. p. lenivý 1


lenivý 1. ktorý má nechuť k práci; pracujúci s nechuťou; vyhýbajúci sa práci (op. usilovný) • darebnýdarobnýdaromný: leniví, darební ľudia; darebný, darobný aj myslieť; darobná, daromná gazdinázáhaľčivýzried. zaháľavý (ktorý sa venuje záhaľke): záhaľčivá mládežpohodlný (ktorému sa nechce vynakladať námahu): leniví, pohodlní zaháľači; dieťa je príliš lenivé, pohodlné do učeniamenej časté nerobotnýhovor. pejor. hnilý: nerobotné dievky sa nevydajú; byť hnilý do akejkoľvek robotypejor. povaľačský

2. p. pomalý 1


pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodenýzničenýskazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravínchorý (o zažívaní, žalúdku) • porušenýporúchanýpolámanýnefunkčnýneskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaputnepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý motorhovor. zništovanýhovor. zastaráv. zhindrovanýexpr.: zhumpľovanýskoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračkyexpr.: skántrenýdokántrenýhovor. expr.: pokašlanýpokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružinavulg.: posratýposraný: posratý vodovodný kohútikhnilýzhnitýzapáchajúcismradľavýsmrdľavýplesnivýpotuchnutýznehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny

2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábavaexpr.: zbabranýdobabranýpobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robotazničenýnevydarenýexpr.: sfušovanýpofušovanýpren. skaličenýexpr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný životpren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesťexpr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý víkendexpr.: zoranýzvŕzanýhrub.: zhovädenýdohovädenýsubšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratýposraný: zoraná, zvŕzaná scéna

3. p. skazený 1–3


skazený 1. ktorý stratil svoju pôvodnú hodnotu, kvalitu; ktorý sa stal nepoužívateľným (o potrave) • pokazenýpoškodenýznehodnotený: sklad plný pokazených, poškodených, znehodnotených potravínzhnitýhnilý (skazený hnitím): vrece zhnitých, hnilých zemiakovzapáchajúcismradľavý: zapáchajúce mäso, smradľavé vajíčkaplesnivý: skazený, plesnivý chlieb, kompótexpr.: zapľuhavený (Bodenek)skoprdačený (Urbánek)

p. aj pokazený 1, 2, zlý

2. ktorý prestal (dočasne) plniť funkciu • pokazenýchorý: skazený, pokazený, chorý žalúdokzlýpoškodenýzničený: má zlý, poškodený, zničený chrup; zničené zdraviehovor. expr. zhumpľovaný

3. ktorý morálne upadol, klesol; svedčiaci o tom • pokazenýnemravnýnemorálny: skazený, pokazený, nemravný, nemorálny človekpejor.: spľuhavenýspľundravenýpejor. zried. spľuhačenýexpr. zapľuhavený: bohatstvom spľuhavený, spľundravený; celá dedina je upadnutá a spľundravená, spľuhačená; zapľuhavené srdceskorumpovaný (skazený korupciou): skorumpovaná spoločnosťdemoralizovanýpoklesnutýzastar. pokleslýspustený (ktorý sa dopustil mravného poklesku): poklesnutá, pokleslá žena; spustený nemravníkspustnutýsubšt. spustlý (mravne zanedbaný): spustnutá, spustlá spoločenská spodinaexpr. prehnitý: svet je skazený, prehnitýzvrhlýzvrátenýpejor. zhýralý (mravne skazený, až úchylný): zvrhlé, zvrátené vzťahy; zhýralý mládenechovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýzhumpľovanýspankhartenýspanghartený: zopsutá, spanghartená, spankhartená morálka; zlumpáčený, zlumpovaný synexpr. zried. skoprdačený (Urbánek)pejor. zbastardenýhrub. skurvený

4. p. pokazený 2


zhnitý ktorý podľahol hnitiu, hnilobe • hnilý: zhnité, hnilé ovociezahnitýhnijúci (ktorý podlieha hnitiu): zahnitá slama, hnijúci hnojprehnitý (preniknutý hnilobou): prehnité drevo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hnilý príd.

1. ktorý podľahol hnitiu, hnilobe, zhnitý: h-é ovocie, h-é drevo;

pren. úpadkový, skazený, zvrhlý: h-á monarchia (Škult.)

expr. h. kút miesto, kde veľa prší; mokré, vlhké miesto; hovor. preberať sa v niečom ako v h-ých hruškách veľa preberať, veľa si vyberať; padajú ako h-é hrušky vo veľkom množstve, hromadne;

2. hovor. pejor. lenivý: h. človek; Nech nás zapriahnu a šibú ako hnilé kone. (Kuk.);

hnilosť, -ti ž. zried. hniloba (Hviezd.)

hnilý príd.
1. strsl, zsl skazený hnitím, zhnitý: To ten ohen sa držau̯ takon hňilon dreve (Tek. Breznica NB); Sestri í ho (dieťa) vzali a dali í tam hňiu̯í pňíček (Jablonové MAL); Ti japka sú už hňilé, mosím ih vihoďiť (Skalica)
L. hnilí sir (Dubová MOD) - prekysnutý a skonzervovaný tvaroh
F. hnilí kút (Bánovce n. Bebr.) - miesto odkiaľ obyč. prichádza dážď
2. čiast. strsl, zsl pejor. lenivý, daromný: To je velmo hňilí človek, vuobec sa mu ňekce robiť (Hliník n. Hron. NB); Už ňebuc takí hňilí, ako kto ňemá života v sebe! (Tisovec RS); To chlapčisko je hňiu̯é (Ivanka p. Dun. BRA); Tag bóv hňilí, že ani umívac_ca mu nestelo (Šurany NZ)
L. hnilé črevo (Bošáca TRČ) - veľmi lenivá
F. hňiu̯í jak pes (Brodské SKA) - veľmi lenivý; hňilé drevo a hňilí človeg ňeňijé g ňičomu (Bošáca TRČ) - nemajú hodnotu

hnilý príd
1. kt. podľahol hnitiu, zhnitý: hnile a diwe masso (MT 17. st); to stawanje giz stare a hnile bolo (RAJEC 1665) schátrané; wezmy hnilych jablk (RT 17. st); hnileho sira (RN 17.-18. st) plesnivého; hnile, galowé wágco (KS 1763) záprdok; hnilé raňi (!) (PL 1787) hnisajúce;
x. pren pejor hnilích a smradlavích mozguw hlavi (BR 1785) opotrebované; twár z hnilyma wyplúwkami posskwrňená (BlR 18. st); stromky poliwag hnilu a hnognu wodu (PR 18. st)
2. (o dreve) spráchnivený: instrumenti stare, polamane, hnyle (s. l. 1666); drewo, ktere se w noczy swity, hnile (LR1 17. st)
3. pejor lenivý: kdožkoliw sy byl tak hnjlim a lenjwým (MP 1718); mog mily, ze sy ti mne do teg prace tak hnily (KC 1791); wredowite a hnylé udi cyrkéwne (BlR 18. st) nekonajúce svoju povinnosť; -osť ž
1. hniloba: prassek od hnilosti ust; chnilost (!) diasen (RT 17. st); od hnilosti balsam na rany (RTA 17. st); seps: ussknutim hnilost prinasegici had (LD 18. st) hnisanie; hnilost wina (PR 18. st)
2. lenivosť, pohodlnosť: necháwame dussy nassu pro hnjlost a weliku lenjwost zahinutj (RW 1702)
P. tpn fl. Gulnych (Hnilec 1243/ 1335 OKK); fl. Gilnich (Hnilec 1294 VSS)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu