Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

hniezdo -a hniezd s.

1. upravené miesto al. ochranná stavba vtákov a niekt. iných živočíchov na kladenie vajec a vychovanie mláďat: vtačie, zajačie h.; osie h. i fraz. rozvadené, nežičlivé prostredie ap.; lastovička si stavia h.;

pren. expr. ľudské obydlie, domov: rodné h.

2. ohnisko, odkiaľ sa niečo šíri: h. nákazy, odporu

3. expr. malé, zapadnuté ľudské sídlo

4. pejor. tajný úkryt, brloh: zločinecké h.

5. zoskupenie na malom priestore: h. húseníc; voj. guľometné h.; poľnohosp. sadenie do h-d

pichať, pichnúť do osieho h-a; pejor. špiniť (si) do vlastného h-a;

hniezdový príd.: poľnohosp. h-á sadba;

hniezdočko -a -čiek s. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hniezdo ‑a hniezd s.; hniezdo­vý; hniezdočko ‑a ‑čiek s.

hniezdo -da hniezd s.

hniezdo -da hniezd s. 1. ▶ upravené miesto al. ochranná stavba vtákov a niektorých iných živočíchov na kladenie vajec a vysedenie mláďat al. ich vrhnutie: orlie h.; zajačie h.; osie h.i fraz.; vrabčie, stračie h.; lastovička si stavia h.; vtáčik vypadol z hniezda; znášať vajcia do cudzieho hniezda; v hniezde sa túlili mláďatáhniezdo záchrany verejne prístupný inkubátor v rámci pôrodnice, kde môže matka beztrestne anonymne odložiť nechceného novorodenca
2. expr. ▶ ľudské obydlie, domov: rodné h. rodisko; teplé h. útulný domov; odísť z rodičovského hniezda; budovať si vlastné h.; byť z dobrého hniezda z dobrej rodiny; Uvil jej tiché hniezdo pod horami, má roľu, kravičku, čože jej ešte treba? [M. Krno]; Najcennejším pokladom ľudského hniezda je budujúca, činná láska ľudského srdca. [A. Lacková-Zora]
3. expr.malé, zastrčené ľudské sídlo; syn. zapadákov: kopaničiarske h.; utiecť z dedinského hniezda; Mám v tomto zablatenom hniezde nechať svoje najlepšie roky? [Ľ. Smrčok]; Odkiaľ sa len vzala tá krásna žena v tomto zaprášenom hniezde? [Š. Letz]; Rozptyľuješ sa a ja hyniem v protivnom hniezde. [P. Zván]
4.miesto, odkiaľ sa niečo šíri, kde sa niečo sústreďuje; syn. ohnisko, stredisko: revolučné h.; h. odporu, vzbury; h. nákazy, infekcie; Nedopustíme hanbu, aby naše mesto prirátali k zločineckým hniezdam. [A. Hykisch]
5. pejor. ▶ tajný úkryt; syn. brloh: odhaliť šmelinárske h.; klub je hniezdom delikventov; Bol to skvele kombinovaný podnik, krčma pre chudákov, hodinový hotel a primerané hniezdo pre hazardných kartárov. [D. Tatarka]
6. ▶ zoskupenie niečoho na malom priestore; syn. zhluk: h. húseníc; ničiť hniezda hmyzu; vykopať h. zemiakov; rozmiešať pieskové hniezda v betóne; pren. Otvorila oči a proti nebu plnému hviezdnych hniezd videla jeho približujúcu sa tvár. [P. Glocko]lingv. slovotvorné hniezdo usporiadaný súbor slov s tým istým koreňom; voj. guľometné hniezdo opevnené postavenie guľometu s jeho obsluhou; poľnohosp. sadiť do hniezd sústreďovať viac sadeníc al. hľúz na jedno miesto
fraz. mať na hlave vrabčie hniezdo byť strapatý; osie hniezdo prostredie, v ktorom sú ľudia navzájom rozhnevaní, neznášajú sa a pod.; pichať/pichnúť do osieho hniezda zasahovaním do niečoho vyvolávať, vyvolať živú, obyč. negatívnu reakciu; pejor. špiniť [si] do vlastného hniezda znevažovať blízkych, vlastné prostredie; vyletieť z [rodného] hniezda osamostatniť sa
hniezdočko -ka -čiek s. zdrob. expr.: páperové h.; útulné panelové h.; h. lásky izba al. byt, kde sa stretáva al. žije zaľúbený pár

-do/1384941±600 4.29: substantíva s. N+A sg. 6683 stádo/1542 hniezdo/1378 Colorado/532 saldo/452 krédo/425 komando/359 čudo/267 hovädo/254 džudo/247 tornádo/227 avokádo/152 torpédo/140 judo/126 (15/582)

brloh 1. (chránené) miesto odpočinku zveri, jej obydlie • ležiskoležovisko: večer dravce opúšťajú svoje brlohy, ležoviskádieranora (podzemný brloh): líška je už v norepelechkniž. dúpä: pes snoril v dúpätiskrýša (úkryt vôbec): nájsť skrýšu medveďa

2. pejor. úkryt antisociálnych al. asociálnych živlov • pejor.: hniezdopelechpelešdúpä: polícia obkľúčila brloh podvodníkov; priekupníci majú svoje hniezdo, dúpä v strede mesta

3. p. posteľ 4. p. obydlie


domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovinarodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného krajadom: žiť ďaleko od domuvlasť: slobodná vlasťkniž.: otčinaotcovizeňrodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrudekniž. domicilpren. expr. hniezdo: rodné hniezdo

2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je Indiapravlasťkniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi


hniezdo 1. p. obydlie, domov 1 2. p. stredisko 1 3. p. brloh 2


obydlie kniž. miesto na bývanie • príbytokbývanieprístrešie: boli radi aj núdzovému obydliu, príbytku, bývaniu; byť bez prístrešiakniž. strecha (nad hlavou): prvá úloha bola nájsť si strechu nad hlavoudom (ako budova na bývanie): vyhnali ho z vlastného domubyt (miestnosti na bývanie vo väčšom dome): štvorizbový bytzastar. al. expr. kvartieľ: pýtajú za bývanie v tom kvartieli neslýchané peniazepren. expr. hniezdo: mať vlastné hniezdopejor. brloh (biedne obydlie)

p. aj dom 1


stredisko 1. miesto, v ktorom sa sústreďuje al. vykonáva istá činnosť • centrum: rekreačné stredisko; Bratislava je kultúrne centrumhniezdo (stredisko, odkiaľ sa niečo šíri): hniezdo nákazyohnisko (miesto, z ktorého sa niečo šíri): ohnisko odporusemeniskosemeništeplemenisko (miesto, z ktorého sa šíri nákaza): semenisko, semenište, plemenisko chorôb

p. aj ústredie

2. p. stredobod


ústredie hlavné miesto istej inštitúcie al. orgánu • centrum: riadiť prácu odbočiek z ústredia, z centra; nervové ústrediestredisko: osvetové strediskoústredňacentrála (miesto, kde sa sústreďuje al. riadi istá činnosť): ďalekopisná ústredňa, špionážna centrálaohniskohniezdo (stred, z ktorého sa niečo šíri): ohnisko, hniezdo odporu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hniezdo, -a, hniezd str.

1. stavba vtákov na vysedenie vajec a vychovanie mláďat; ochranná stavba niektorých živočíchov: vtáčie h., zajačie h.; vrabčie, stračie h., pren. pejor. o niečom neusporiadanom (najmä o účese); osie h., pren. prostredie, kde sa ľudia neznášajú, vadia ap.; siahnuť do osieho hniezda zamiešať sa medzi rozvášnených, pobúrených ľudí; podráždiť popudlivých, neznášanlivých ľudí;

2. expr. ľudské obydlie, domov, útulok: rodné h. rodisko; odísť z rodičovského h-a (Urb.); teplé h. a) útulný domov, b) dobré miesto v zamestnaní

špiniť do vlastného h-a ohovárať svoje prostredie, svojich najbližších;

3. pejor. zapadnuté, malé miesto, dedina, mestečko: kopaničiarske h.;

4. miesto, kde niečo vzniká, odkiaľ sa niečo šíri, stredisko niečoho: h. nákazy, odporu, nepokoja;

5. pejor. tajný úkryt, tajné zhromaždenie nejakých živlov, pelech: zbojnícke, šmelinárske, tulácke h.; h. pre hazardných kartárov (Tat.);

6. zhluk, skupina jednotlivcov toho istého druhu na menšom priestore: h-a húseníc, h-a pásavky; zemiakové h-a; h-a kukučiny; voj. guľometné h. palebné postavenie guľometu; poľnohosp. siatie, sadenie do hniezd sústredenie väčšieho počtu semien na malej ploche;

filol. skupina príbuzných slov, zoskupených pri základnom slove v slovníku;

stav. zhluk hrubého štrku v betóne;

hniezdový príd.: poľnohosp. h-é hnojenie pri ktorom sa hnojivo kladie len na tie miesta, kde sa sadí rastlina; poľnohosp. h-á sejba, sadba do hniezd;

hniezdočko, -a, -čiek, zried. i hniezdko, -a, -dok str. zdrob.

hniezdo s.
1. csl vtáčia stavba na kladenie vajec a vysedenie mláďat: A hore na tích stromách boli hňiezda vraňacie (Žarnovica NB); A kerí strom bude najviší, tam je hňízdo (Jablonové MAL); Kukučka noši vajca do cudzeho hňizda (Kanaš PRE)
F. sadél do ťeplého hňiézda (Bošáca TRČ) - priženil sa do majetnej rodiny; planí fták, čuo špiní do vlasnieho hňiezda (Krivá DK) - nepatrí sa zle rozprávať o rodnom dome
2. strsl, zsl jednotlivé, vyhĺbené a upravené bydlisko niektorých druhov hmyzu: Oj kolo rá_zme našľi čmeľuo hňiezdo (Krivá DK); Dzivé čeli majú hniezdo v agáťe (Trakovice HLO)
F. do osiého hňézda nepichaj! (Bošáca TRČ) - nemiešaj sa do veci, ktorú nezvládneš!
3. or, spiš upravené miesto al. nádoba, kde sliepka znáša vajcia al. sedí hus al. sliepka na vajciach: To sa zrobilo pre kvoku hňezdo a doňeslo do pitvora (Bobrov NÁM); Kvoka sebe zrobila na šope hňizdo (Spiš. Štvrtok LVO)
F. nosiť sa do hňiezda (Kaľamenová MAR) - o zasahovaní do života iného človeka
4. strsl, zsl úkryt al. ležovisko niektorých zvierat, brloh: Kuna dakedi spáva vo veveričom hňiezďe (Dlhá n. Or. DK); Kerá (samica) sa richtuvala okoťiťi, tá si narobila ťepluo hňiezdo (Čelovce MK); A já som mav mladíh zajíčkóv a višli mi z hniézda (Bučany HLO); V dzúre má králig hniézdo (Trakovice HLO)
F. (zajačiki) višli mi z hniézda (Bučany HLO) - už podrástli, mohli chodiť
5. miest. csl jeden vrh, všetky naraz vyliahnuté mláďatá (obyč. prasce): Ke_ca viľáhnu prasatá, peď i šesť - to je jedno hňiezdo (Medvedzie TRS); Predáme celé hňiezdo prasiec (Brodzany TOP); Zajačence sa pľuhavé, keď e samedz aj samica z jedného hňiezda (Ležiachov MAR); hnízdo (Siladice HLO); hňezdo (Spiš. Štvrtok LVO)
6. strsl, zsl zoskupenie rovnakých rastlín al. podzemných plodov na malom priestore: Celé hňiezda tíh rídzikou tam boľi (Ležiachov MAR); Zemiake sa v hňiezdach a ťie sa potom vikopajú (Pečenice LVI); Jennom hnízde bolo tólkoto krumpél (Šurany NZ)
7. strsl, spiš časť jarma, ktorá sa založí na šiju ťažného dobytka: To sa pekňe virobí, takie hňiezda, abi vola na hrtáňe ňetlačili (Prochot NB); Hňizdo na jarme je to mesto, dze ma vol abo krava kark (Spiš. Štvrtok LVO)
8. strsl, šar vyhĺbené miesto v dreve, al. inom podklade, kde zapadá iné drevo: Do platvi sä zaťäli hňiezda, do ktorích sä nasäďili päti rohou a pribili klincämí (Veličná DK); Zrobil (tesár) take hňizda a do ňih daval krokve (Dl. Lúka BAR)
9. jtrenč vyvŕtaná diera na prednej al. zadnej náprave voza: (Na voze) sa robí auštok, pripasuje tam porát to hňiézdo (Chocholná TRČ); hniezdičko s. zdrob. expr. k 1: Z hniazdžíška viletelo malua ftášätko (Brusník REV)

hniezdo [hnie-, hní-] s
1. stavba vtákov na hniezdenie: lastowyce w swich hnyzdech (HL 17. st); holuby nerobia hnizda na zemy, ale wysoko (AgS 1708); holúbnik, holúbj hnjzdo; wtáčj hnjzda (KS 1763)
F. ten ptak, wec, za malo stogj, genž do sweho hnjzda hnogj (SiN 1678)
2. brloh niekt. zvierat: lewica, kdiz geg nekdo z hnizda gegi mlade wibere (SLK 1766-80); substramentum porcorum: svinske hnizdo (LD 18. st);
x. pren expr lože gako něgaké hnjzdo rozcuchané (RPM 1795)
3. bývanie, bydlisko: proč hnizdo steless w swete? (GŠ 1758); nežlj ho (diabla) s hnjzda sweho wjhnaty moctj budem (SLK 1766-80)
4. chumáčovitá al. kopcovitá stavba niekt. druhov hmyzu: osye hniezdo (RT 17. st); mrawencúw hnjzdo kopcaté (KS 1763) mravenisko
5. chumáč, chuchvalec: hnizda husenice (PR 18. st)
6. expr stredisko, sídlo: hnizdo rozlicneho modlarstwy (MS 1758); welké hríchi w mestách welkích swé hnízdá mágú (BE 1794)
7. rod, pokolenie, plemeno: prvorozeny toho hnizda (ŽK 1473); plemeno, rod, pokolenj, hnjzdo, potomstwo (KS 1763)
8. ložisko: hnyezda, w kterych čžapy chodya (MOŠOVCE 1563); val na svem miste na olveku v svem hniezde leži (MB 1759)
9. podstavec: sudek octowi z hniezdom (BÁNOVCE n. B. 1663)
10. bot cudzokrajná rastlina Cynomorium coccineum: cynomorion: bykowé korenj, hnjzdo, bylina (KS 1763)
L. vtáčie h. hniezdovka hlístová Neottia nidus-avis: semeno ptačyho hnyzda (HL 17. st); -ný príd: nidamentum: hnjzdo ňečeho, hnjzdné mjsto (KS 1763) ležisko; -ko, -očko [-eč-, -éč] dem k 3: w swem libežne pachucjm hnjzdečku (WO 1670); w hnijzdku mem umru (SK 1697); w mém hnyzdéčku zemjrat budem (BlR 18. st)

hniezdo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) hniezdo
G (bez) hniezda
D (k) hniezdu
A (vidím) hniezdo
L (o) hniezde
I (s) hniezdom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) hniezda
G (bez) hniezd
D (k) hniezdam
A (vidím) hniezda
L (o) hniezdach
I (s) hniezdami

Zvukové nahrávky niektorých slov

hniezd zavesených na vetvách nids, suspendus aux branches
ich hniezd a vajec leurs nids et leurs oeufs
v hniezde na komíne dans son nid sur la cheminée
vrátili sa do hniezd ils regagnaient leurs nids
vtáčie hniezda a ostatné nids de salanganes et autres
zbadal niekoľko hniezd zavesených aperçut quelques nids, suspendus

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu