Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hniezdiť -i -zď/-i! nedok. (o vtákoch) mať hniezdo (na znášanie vajec a vychovanie mláďat): orol h-i na skalách, čas h-enia;

opak. hniezdievať -a

// hniezdiť sa nedok. expr. nepokojne sedieť al. ležať, mrviť sa, vrtieť sa: h. sa na stoličke

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hniezdiť ‑i ‑ia ‑zď/‑i! nedok.; hniezdiť sa

hniezdiť -di -dia hniezdi/hniezď! -dil -diac -diaci -denie nedok.


hniezdiť sa -di sa -dia sa (ne)hniezdi sa/(ne)hniezď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok.

hniezdenie -nia s. ▶ dôležitá fáza pri rozmnožovaní vtákov sprevádzaná stavbou hniezda, starostlivosťou o znesené vajíčka a o vyliahnuté mláďatá: čas hniezdenia; mláďatá z prvého hniezdenia; Popri zháňaní potravy hľadajú sýkorky usilovne aj miesto na hniezdenie. [Vč 1971] ▷ ↗ i hniezdiť


hniezdiť -di -dia hniezdi/hniezď! -dil -diac -diaci -denie nedok. (kde) 1. ▶ (o vtákoch) robiť si, mať hniezdo na znášanie vajec a vychovanie mláďat: orol hniezdi na skalách; pozorovať hniezdiace kačice; V kríkoch a na stromoch hniezdia drozdy, v starých domoch a na vežiach pustovky. [Vč 1973]
2. expr.byť prítomný, nachádzať sa: v jeho srdci hniezdi hnev; vôňa mi hniezdi v nose; Je plný seba a svojich myšlienok, hniezdi v ňom len to jeho ja. [E. Farkašová]
opak. hniezdievať -va -vajú -val


hniezdiť sa -di sa -dia sa (ne)hniezdi sa/(ne)hniezď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok. expr.nepokojne sedieť al. ležať; syn. vrtieť sa, mrviť sa: h. sa na stoličke, v posteli; čo sa toľko hniezdiš?; nehniezď, nehniezdi sa!; Ema dlho nemohla zaspať, hniezdila sa. [V. Mináč]; Hniezdil som sa, akoby ma bola popálila pŕhľava. [P. Jaroš]

hniezdiť sa p. vrtieť sa 2


mrviť sa 1. rozkladať sa na drobné kúsky • drobiť sa: chlieb sa mrví, drobímeliť sa: suchý koláč sa melílámať sa: skala sa lámerozpadať sarozpadávať sarozpadúvať sa: pristavená maštaľ sa rozpadáodmŕvať saodmrvovať sa (mrvením sa postupne oddeľovať): murivo sa odmŕva

2. hovor. nepokojne sa pohybovať, sedieť al. ležať • expr. mechriť sa: dieťa sa mrví v perinke; žiaci sa mechrili na stoličkáchexpr.: vrtieť sahniezdiť sa: nespokojne sa vrtel v posteli; Čo sa toľko hniezdiš?expr. zried. mechoriť sanár. expr. krmeliť sa (Šoltésová)

3. p. hmýriť sa 1 4. p. motať sa 1 5. p. prehŕňať sa 1


ošívať sa expr. 1. rukami al. inými časťami tela robiť nepokojné pohyby (ako pri svrbení) • expr. ošipovať sapoškrabkávať saškrabať saškriabať sa: pred tabuľou mlčí, iba sa ošívakrútiť savrtieť sahniezdiť samrviť saexpr. mechriť sa (celým telom): na stoličke sa nervózne krúti, vrtí, mechrínár. omínať sa: omína sa, akoby ju čosi štípalo

2. p. okolkovať


vrtieť sa 1. robiť rýchly krúživý pohyb • krútiť satočiť sa: vreteno sa vrtí, krúti, točíotáčať sa: koleso sa rýchlo vrtelo, otáčalozvŕtať sa (vrtieť sa v tanci): páriky sa na parkete zvŕtajúexpr. vrtkať sa: včely sa vrtkali okolo kvetovtancovaťvykrúcať sa (vrtieť sa v tanci): tancujú, vykrúcajú sa v rytme valčíkaprekrúcať sa: prekrúca sa pred zrkadlom

2. expr. nepokojne sedieť, ležať al. stáť, byť neposedný • expr.: hniezdiť samechriť samiesiť sa: žiak sa ustavične vrtí, hniezdi, mechrí; miesiť sa na postelihovor. mrviť sa: po hodine sa začali prítomní mrviť, vrtieťexpr. šuchoriť sa (vydávať pritom šuchotavé zvuky): dieťa sa na stoličke neprestajne šuchorípoposedávať (meniť polohu pri sedení): nervózne poposedávaexpr. premínať sa (Kukučín)nár. expr.: krmeliť sa (Šoltésová)hnieždiť sa

p. aj prešľapovať

3. expr. šikovne sa pohybovať pri práci, prejavovať veľký záujem • zvŕtať sa: vrtí sa okolo sporáka, okolo detíobracať sa: v obchode sa vie vrtko obracať; chlapci sa vrtia okolo dievčiny

4. p. obšmietať sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hniezdiť, -i, -ia nedok. (o vtákoch) robiť, stavať si hniezdo (na vysedenie vajec a vychovanie mláďat), mať hniezdo: vtáky hniezdia na stromoch, na skalách, v sadoch; doba hniezdenia;

pren. byť niekde usadený, bývať: A chalupy? Tie stoja, hľa, a budú stáť, žiť bude, kto v nich hniezdi. (Hviezd.) V srdci kniežaťa hniezdi hnev. (Hor.);

opak. hniezdievať, -a, -ajú

|| hniezdiť sa expr. nepokojne sedieť al. ležať, nepokojne sa vrtieť (pri sedení), byť nepokojný, hýbať sa, mrviť sa: h. sa na stoličke, v posteli; hniezdi sa ani živé striebro (obyč. o deťoch) je neposedný

hniezdiť nedok. (hniezzit) strsl, zsl mať hniezdo, sedieť v hniezde: Nat potokom hňiezďiľi ftáčatá (Sedl. Dubová DK); Vrapci nám hniezzá pot strechú (V. Rovné BYT); Ščuléki jarabice hniézdzá na medzách (Trakovice HLO)
F. každí človek ďesi hňiezďi (Dol. Kubín) - má niekde svoj domov


hniezdiť sa nedok. (hniežďiť sa, hniezdiť sa) strsl, zsl, šar expr. nepokojne sedieť, mrviť sa: Seť pokojňe, ňehňiežďi sa! (Košťany n. Tur. MAR); Chvílu ťicho ňeopseďíš, fur sa hňiezďiš (Návojovce TOP); Šva se kelo hniaždží! (Kameňany REV); Co sa porád hňízdzíš a nesedzíš porádňe (Brodské SKA); Čo sa toľko hňiezdziš? (Papradno PB); Co śe tam furt teľo hňizdziš? (Geraltov SAB)
F. hniézdzí sa jako huz na vajcách (Bošáca TRČ), hňieždži sa ako kura na vajcoch (Dol. Lehota DK) - neprestajne sa mrví

hniezdiť (sa) [hne-, hní-] ndk
1. (o vtákoch) mať hniezdo a sedieť v ňom na vajciach al. kŕmiť a chrániť mladé: aby wrabli se tam nehnizdili (ŽK 1473); wodny aneb morsky pták, ktery na moři hnezdj (OP 1685); z wrabcem, s holubem anebo s wlastowici, ktere se pred očymi nassimi hnizdi (SP 1696); nidulor: hnjzdo skládám, ukládám, hnjzdjm sa, sedjm na wagcách (KS 1763)
2. (o niekt. živočíchoch) robiť si hniezdo, ležisko, brloh: morská ryba kwjček, která w woďe hnjzdj (KS 1763); na mestach, w ktorich missj poľne hnezdegj (PR 18. st); zaby, čerwy w hrobe se hnizdicy (SF 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu