hnida -y hníd ž. vajíčko vši;
pren. pejor. bezvýznamný al. príživnícky človek (často nadávka)
hnida -dy hníd ž.
hnida -dy hníd ž. 1. ▶ vajíčko vši: voš sa vyliahla z hnidy 2. pejor. ▶ príživnícky al. bezvýznamný človek (obyč. nadávka): ty h. lenivá!; vynadala im do hníd
hnida p. príživník 1
príživník 1. pejor. človek žijúci na úkor iných ľudí • pejor. parazit • cudzopasník: príživník, parazit, cudzopasník spoločnosti • hovor. asociál • expr. trúd • pejor.: pijavica • hnida • darmojed • darmožráč • darmožrút • hovor. pejor. vyžierač
2. p. cudzopasník 2
hnida, -y, hníd ž. vajíčko vši;
pren. pejor. nadávka priživníckemu al. bezvýznamnému človekovi: Zloduchovia! Mrchy! Hnidy príživné! (Fr. Kráľ) A ty, hnida, sa opovážiš so mnou priečiť. (Jes-á);
hnidka, -y, -diek ž. zdrob.
hnida ž. 1. csl zárodok vši, všie vajíčko: Kelo hnidí maž v hlave! (Kameňany REV); Veš f téj hu̯avie narobiu̯a hňidi (Kunov SEN); Un ma fši, bo mu naśľi hňidi (Dl. Lúka BAR) F. šak ket śe chce, i hňidi budu hľedac (Ostrovany SAB) - bude sa zdôrazňovať bezvýznamná vec 2. pejor. lenivá žena, daromnica: A že si to aj zobrau̯, takú hňidu darobnú! (Ležiachov MAR); To je taká hňida, len to lapí! (Kuchyňa MAL)
hnida ž vajíčko vši: lens: hnida (VT 1648); wssy y hnydy wyplenyuge (HL 17. st); z wagicek wssy plodga se hnidy (PR 18. st) P. atpn Sstephan Hnida (ŽILINA 1554); -ka dem: P. atpn Georgius Hnidka (ZVOLEN 1627)