hnevlivý, kniž. zastar. i hnevivý príd.
1. zlostný, nahnevaný, prísny, nevľúdny: h. pohľad, h. tón v reči; hnevivý smiech (Vaj.);
2. ktorý sa rýchlo nahnevá, popudlivý, prchký: h. človek; Môj syn je veľmi hnevivý (J. Kráľ);
hnevlivo, kniž. zastar. i hnevivo prísl.: h. pozerať, hovoriť;
hnevlivosť, -ti ž.