hnevlivý príd.
1. kt. sa ľahko nahnevá, popudlivý, prchký: h. človek, h-á povaha
2. prejavujúci hnev, zlosť, nahnevaný, zlostný, nevľúdny: h. pohľad, tón;
hnevlivo prísl.;
hnevlivosť -i ž.
hnevlivo prísl. 1. ▶ s hnevom, so zlosťou, vyjadrujúc rozčúlenie nad určitým stavom vecí; syn. nahnevane, zlostne: h. niečo povedať; h. myknúť plecom; h. hodiť rukou; Hnevlivo mlátila kabelou do stola. [V. Mináč]; Len čo vyšli, vošla dovnútra matka a hnevlivo zaškúlila na Evu. [A. Chudoba] 2. ▶ charakteristicky pre toho, kto je plný hnevu, zlosti; syn. nazlostene: h. vyzerať, zazerať
hnevlivý, kniž. zastar. i hnevivý príd.
1. zlostný, nahnevaný, prísny, nevľúdny: h. pohľad, h. tón v reči; hnevivý smiech (Vaj.);
2. ktorý sa rýchlo nahnevá, popudlivý, prchký: h. človek; Môj syn je veľmi hnevivý (J. Kráľ);
hnevlivo, kniž. zastar. i hnevivo prísl.: h. pozerať, hovoriť;
hnevlivosť, -ti ž.