hnevivý p. hnevlivý
hnevlivý, hnevivý príd naplnený hnevom, nahnevaný: kněz má býti bez auhony, ne pyssný, ne hněwiwý (BK 1581); nenj pokogny, než zwadliwy a hnewliwy (SP 1696); naywětssy a nayhněwliwěgssy geho neprjtel (MP 1718); naplnenj gsu hnewiwu nenawisty (Le 1730); subst h. m zlostný človek: některý hněwliwy, aby se mohel nad swým winnjkem pomstjtj (MP 1718); hnewliwych upokogowal (VP 1764); -e prísl: hnewliwe naň krjceli (PI 1749); iracunde: hnewliwe (KS 1763); -osť ž hnev: ukrotte žadost pomstwi a hnewiwosti (TC 1631); iracundia: hňewliwost (KS 1763); den prigde hnewiwosti plny (VP 1764)