Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hnevať nedok. vzbudzovať hnev, zlostiť: deti h-jú (rodičov), h-á má, že neprišiel

// hnevať sa

1. cítiť hnev, zlostiť sa: h. sa na deti, pre maličkosť; neh-aj(te) sa (na mňa), prosím prepáč(te)

2. byť v hneve, žiť v nepriateľstve s niekým: h-á sa so susedom; rok sa h-jú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hnevať ‑á ‑ajú nedok.; hnevať sa

hnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.


hnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

hnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (na koho, na čo; ø) ▶ rozčúlením, pobúrením vyjadrovať neprijatie určitého stavu vecí; syn. zlostiť sa: hnevá sa na ženu; h. sa na prezývku; nehnevaj sa (na mňa)!; prečo sa hneváš?; Hneval sa na seba, že sa hanbí. [J. Blažková]; A nadovšetko sa hneval na ten hlúpy nápad s obilím. [A. Baláž]; Matka sa hnevala, keď som jej večer oznámil, kto bude mojím krstným otcom. [Ľ. Ondrejov]
2. (s kým; ø) ▶ byť v hneve, žiť v nepriateľstve, neudržiavať styky pre nedorozumenie, nerozprávať sa: h. sa so susedmi; už dlho sa hnevajú; Boháč zašiel za švagrom, s ktorým sa tri roky hnevali. [K. Lazarová]; Odpustiť nemusíte, ale hnevať sa toľké roky, v jednom kuse? [J. Tallo]
parem. žart. kto sa hnevá, hnevá sa, na pazderí klobása o zbytočnom hneve; za pravdu sa každý hnevá pravda býva niekedy nepríjemná
opak. hnevávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1nahnevať sa, k 2pohnevať sa


hnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. (koho; ø) ▶ vzbudzovať v niekom pocit odmietania toho, čo prebieha al. čo niekto robí; vzbudzovať v niekom hnev, pocit rozčúlenia; syn. zlostiť: deti hnevajú (rodičov); nehnevaj ma!; Neomína ma, ruky netŕpnu, ale hnevá ma ležať na bruchu. [L. Mňačko]; Hnevalo ho, že ľuďom bude lepšie. [M. Jančová]; pren. Motor hneval celou cestou späť. [I. Izakovič] kazil sa ▷ opak. hnevávať -va -vajú -val; dok.nahnevať


nahnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vaný -vanie sa dok. (na koho, na čo; ø) ▶ pocítiť a prejaviť hnev, zlosť, rozčúlenie, nevôľu, nespokojnosť s niečím, s niekým, podľahnúť hnevu; syn. nazlostiť sa: n. sa na brata; n. sa na úradníkov; dokáže sa, vie sa rýchlo, ľahko n. má prchkú, hnevlivú povahu; n. sa pre nič za nič; či sa nahneváš, alebo nie, musím ti povedať pravdu; veľmi sa na mňa nahnevali; prečo si sa zasa nahnevala?; Nahneval sa a hovoril aj čosi o klamstve a hrdosti. [J. Johanides]ak sa nenahneváte, (tak)... zdvorilostná formula, požiadanie o dovolenie niečo urobiťfraz. nenahnevám sa, keď... vyjadruje postoj súhlasu s niečím, budem rád, rada; publ. zdravo sa nahnevať (obyč. o športovcoch) povzbudiť sa, zaktivizovať sa k lepšiemu výkonu, vzchopiť sa, vzmužiť sa ▷ nedok.hnevať sa


nahnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok. (koho (čím)) ▶ vzbudiť v niekom hnev, zlosť, rozčúlenie, nevôľu, popudiť; syn. nazlostiť, rozčúliť: poriadne, veľmi n. otca; tak toto vie človeka n.!; nečakal som, že ho to tak nahnevá; jeho tvrdohlavosť ma naozaj nahnevala; trochu ju nahnevalo, že ju nezavolali; Strašne ma nahnevali. [V. Šikula]nedok.hnevať

dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovaťrozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovaťznervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodaťpichaťpodpichovaťpodpichávaťdodieraťexpr. dopaľovaťpodkušovaťpodkušiavaťpodkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckaťštvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviťrozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

p. aj dobiedzať

2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkaťnútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiťrozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovaťsrdiťčertiťpajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovaťdomŕzaťdožieraťžraťzhrýzaťdojedaťdopekaťdohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieťtrápiťpichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevaťzlostiťpokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovaťvyrušovaťrušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovaťdopaľovaťdomŕzaťdojedaťdožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzaťlákaťvábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádaťpodnecovať (na zlé) • expr.: podkúšaťpodkušiavaťpodkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiťtlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiťvyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiťmátaťmátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšaťdráždiťrozčuľovaťpopudzovaťrozrušovaťhnevaťzlostiťjedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieťmrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekaťdokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hnevať, -á, -ajú nedok. (koho) popudzovať k hnevu, vzbudzovať v niekom hnev, zlostiť, jedovať: Načo si otca a matku hneval? (Sládk.) Už ho začalo hnevať, že mu tak hovoria. (Kuk.) Veľmi ma hnevá, že sme sa v Lajovi tak sklamali. (Tim.);

opak. hnevávať, -a, -ajú;

dok. nahnevať, rozhnevať

|| hnevať sa

1. (na koho i bezpredm.) mať zlosť, zlostiť sa, jedovať sa: Na mňa nemáš sa čo hnevať. (Tim.)

nehnevaj sa, nehnevajte sa, prosím; neráčte sa hnevať (v spoločenských frázach) prepáč, prepáčte, odpusť, odpusťte, nemaj, nemajte mi za zlé;

2. (s kým i bezpredm.) byť v hneve, žiť v nepriateľstve: Zíde mu na um, že sa s ním hnevá. (Kuk.) Kým sa hnevali, Anča volala Maru len „tá Krahuľovie“. (Tim.);

opak. hnevávať sa;

dok. k 1 nahnevať sa, k 2 pohnevať sa


vztekať sa, -á, -ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (na koho i bezpredm.) jedovať sa, hnevať sa, mať zlosť, zlostiť sa: Ja nepristávam, hoc budete sa azda na mňa vztekať. (Ráz.) Sultán sa vztekal, kričal. (Záb.)

hnevať nedok. strsl, zsl vzbudzovať hnev, zlostiť: Tie ďeťiska mä hňevaľi od mala (Krivá DK); Nehnevaj ma! (Lukáčovce HLO)
F. hňevá ho to jako moráka červené súkno (Bošáca TRČ) - dráždi ho to


hnevať sa nedok.
1. csl jedovať sa, cítiť hnev, zlostiť sa: Sám na sebä sä hňevám (Veličná DK); Ja dám proseť milosťivú grófku, abi sa ňehňevala (Žarnovica NB); A ti že sa čo na mna hneváš? (V. Rovné BYT); Ňehňivaj śe na mňe, dzifče, bo ja ňe vinovati (Geraltov SAB); A na ňeho śme śe vecka šicke hňevaľi (Sokoľ KOŠ)
F. sliépka sa též hňevá, a kohút sa jjéj preccaj ňebojí (Bošáca TRČ) - hnev vždy nepomáha
2. csl byť s niekým v nepriateľskom vzťahu: Nuš poton ženi sa s ňima hňevaľi, aj smiaľi, aj šakovuo pri ton bolo (Lišov KRU); Povaďiľi sa a čil sa hňevajú, aňi na seba ňepozrú (Návojovce TOP); Podachtore śe eśči dodňez hňivaju (Torysa SAB)

hnevať ndk popudzovať do hnevu, jedovať, zlostiť: abychom ho (otca) nehnevali (ASL 1532); že sem ťe tým hňewal (CC 1655); hnewaly gste pana Boha slowem, srdcem a skutkem (AgS 1708); h. sa
1. mať zlosť, zlostiť sa; byť nahnevaný: nehnevaj se, nezáviť, nemorduj (ASL 1532); na sina sweho se hnewal (LIPTOV 1648); rad se hňewa pre malu wec (GV 1755); on se nehnewal nad swima prenasledowniki (WS 18. st); hniewal se Buh tuze na wssecko pokolenj lidske (KT 1753)
2. byť, žiť v hneve, v nepriateľstve s niekým: moy mili sa hnewa (NITRA 1744); mlinar proti kowačowi negakowj hnew a nenawist mel a z gakeg prjčini se na njch hnewal (ROVŇANY 1753); hnevávať sa frekv k 1: kteri sa snadno hnewawagu (GV 1755)

Hňewať_1 Hňewať Hňewať_2 Hňewať

Zvukové nahrávky niektorých slov

ho hneval ešte väčšmi le vexait plus encore
sa hneváme pätnásť rokov nous étions brouillés depuis quinze ans

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu