hnevať nedok. vzbudzovať hnev, zlostiť: deti h-jú (rodičov), h-á má, že neprišiel
// hnevať sa
1. cítiť hnev, zlostiť sa: h. sa na deti, pre maličkosť; neh-aj(te) sa (na mňa), prosím prepáč(te)
2. byť v hneve, žiť v nepriateľstve s niekým: h-á sa so susedom; už rok sa h-jú
hnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.
hnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
hnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (na koho, na čo; ø) ▶ rozčúlením, pobúrením vyjadrovať neprijatie určitého stavu vecí; syn. zlostiť sa: hnevá sa na ženu; h. sa na prezývku; nehnevaj sa (na mňa)!; prečo sa hneváš?; Hneval sa na seba, že sa hanbí. [J. Blažková]; A nadovšetko sa hneval na ten hlúpy nápad s obilím. [A. Baláž]; Matka sa hnevala, keď som jej večer oznámil, kto bude mojím krstným otcom. [Ľ. Ondrejov] 2. (s kým; ø) ▶ byť v hneve, žiť v nepriateľstve, neudržiavať styky pre nedorozumenie, nerozprávať sa: h. sa so susedmi; už dlho sa hnevajú; Boháč zašiel za švagrom, s ktorým sa tri roky hnevali. [K. Lazarová]; Odpustiť nemusíte, ale hnevať sa toľké roky, v jednom kuse? [J. Tallo] ◘ parem. žart. kto sa hnevá, hnevá sa, na pazderí klobása o zbytočnom hneve; za pravdu sa každý hnevá pravda býva niekedy nepríjemná ▷ opak. hnevávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1 ↗ nahnevať sa, k 2 ↗ pohnevať sa
hnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. (koho; ø) ▶ vzbudzovať v niekom pocit odmietania toho, čo prebieha al. čo niekto robí; vzbudzovať v niekom hnev, pocit rozčúlenia; syn. zlostiť: deti hnevajú (rodičov); nehnevaj ma!; Neomína ma, ruky netŕpnu, ale hnevá ma ležať na bruchu. [L. Mňačko]; Hnevalo ho, že ľuďom bude lepšie. [M. Jančová]; pren. Motor hneval celou cestou späť. [I. Izakovič] kazil sa ▷ opak. hnevávať -va -vajú -val; dok. ↗ nahnevať
nahnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vaný -vanie sa dok. (na koho, na čo; ø) ▶ pocítiť a prejaviť hnev, zlosť, rozčúlenie, nevôľu, nespokojnosť s niečím, s niekým, podľahnúť hnevu; syn. nazlostiť sa: n. sa na brata; n. sa na úradníkov; dokáže sa, vie sa rýchlo, ľahko n. má prchkú, hnevlivú povahu; n. sa pre nič za nič; či sa nahneváš, alebo nie, musím ti povedať pravdu; veľmi sa na mňa nahnevali; prečo si sa zasa nahnevala?; Nahneval sa a hovoril aj čosi o klamstve a hrdosti. [J. Johanides] □ ak sa nenahneváte, (tak)... zdvorilostná formula, požiadanie o dovolenie niečo urobiť ◘ fraz. nenahnevám sa, keď... vyjadruje postoj súhlasu s niečím, budem rád, rada; publ. zdravo sa nahnevať (obyč. o športovcoch) povzbudiť sa, zaktivizovať sa k lepšiemu výkonu, vzchopiť sa, vzmužiť sa ▷ nedok. ↗ hnevať sa
nahnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok. (koho (čím)) ▶ vzbudiť v niekom hnev, zlosť, rozčúlenie, nevôľu, popudiť; syn. nazlostiť, rozčúliť: poriadne, veľmi n. otca; tak toto vie človeka n.!; nečakal som, že ho to tak nahnevá; jeho tvrdohlavosť ma naozaj nahnevala; trochu ju nahnevalo, že ju nezavolali; Strašne ma nahnevali. [V. Šikula] ▷ nedok. ↗ hnevať
dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosť • rozčuľovať • rozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkov • znepokojovať • znervózňovať • kniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správaním • hnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne reči • poburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkománie • bodať • pichať • podpichovať • podpichávať • dodierať • expr. dopaľovať • podkušovať • podkušiavať • podkúšať • subšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočil • huckať • štvať: huckal, štval ľud proti vláde • pohuckávať (občas) • kniž. jatriť • poet.: jazviť • rozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj
p. aj dobiedzať
2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuť • nutkať • nútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevu • hovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže oči • bičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziu • povzbudzovať • kniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosť • kniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveď • vzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvá • nár. expr. pašmať • subšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)
hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)
hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť • rozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadok • expr.: jedovať • srdiť • čertiť • pajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa neho • expr.: dopaľovať • domŕzať • dožierať • žrať • zhrýzať • dojedať • dopekať • dohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosť • expr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmi • hovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvinenie • mrzieť • trápiť • pichať • expr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosť • pokúšať: deti pokúšajú už od rána • vulg. srať: to ma serie
pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšieho • hnevať • zlostiť • pokušiavať • zastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psa • znepokojovať • vyrušovať • rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušuje • dobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamaráta • expr.: jedovať • dopaľovať • domŕzať • dojedať • dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami
2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriech • navádzať • lákať • vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádež • nabádať • podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať • podkušiavať • podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil
znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť
hnevať, -á, -ajú nedok. (koho) popudzovať k hnevu, vzbudzovať v niekom hnev, zlostiť, jedovať: Načo si otca a matku hneval? (Sládk.) Už ho začalo hnevať, že mu tak hovoria. (Kuk.) Veľmi ma hnevá, že sme sa v Lajovi tak sklamali. (Tim.);
opak. hnevávať, -a, -ajú;
dok. nahnevať, rozhnevať
|| hnevať sa
1. (na koho i bezpredm.) mať zlosť, zlostiť sa, jedovať sa: Na mňa nemáš sa čo hnevať. (Tim.)
● nehnevaj sa, nehnevajte sa, prosím; neráčte sa hnevať (v spoločenských frázach) prepáč, prepáčte, odpusť, odpusťte, nemaj, nemajte mi za zlé;
2. (s kým i bezpredm.) byť v hneve, žiť v nepriateľstve: Zíde mu na um, že sa s ním hnevá. (Kuk.) Kým sa hnevali, Anča volala Maru len „tá Krahuľovie“. (Tim.);
opak. hnevávať sa;
dok. k 1 nahnevať sa, k 2 pohnevať sa
vztekať sa, -á, -ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (na koho i bezpredm.) jedovať sa, hnevať sa, mať zlosť, zlostiť sa: Ja nepristávam, hoc budete sa azda na mňa vztekať. (Ráz.) Sultán sa vztekal, kričal. (Záb.)
hnevať nedok. strsl, zsl vzbudzovať hnev, zlostiť: Tie ďeťiska mä hňevaľi od mala (Krivá DK); Nehnevaj ma! (Lukáčovce HLO) F. hňevá ho to jako moráka červené súkno (Bošáca TRČ) - dráždi ho to
hnevať sa nedok. 1. csl jedovať sa, cítiť hnev, zlostiť sa: Sám na sebä sä hňevám (Veličná DK); Ja dám proseť milosťivú grófku, abi sa ňehňevala (Žarnovica NB); A ti že sa čo na mna hneváš? (V. Rovné BYT); Ňehňivaj śe na mňe, dzifče, bo ja ňe vinovati (Geraltov SAB); A na ňeho śme śe vecka šicke hňevaľi (Sokoľ KOŠ) F. sliépka sa též hňevá, a kohút sa jjéj preccaj ňebojí (Bošáca TRČ) - hnev vždy nepomáha 2. csl byť s niekým v nepriateľskom vzťahu: Nuš poton ženi sa s ňima hňevaľi, aj smiaľi, aj šakovuo pri ton bolo (Lišov KRU); Povaďiľi sa a čil sa hňevajú, aňi na seba ňepozrú (Návojovce TOP); Podachtore śe eśči dodňez hňivaju (Torysa SAB)
hnevať ndk popudzovať do hnevu, jedovať, zlostiť: abychom ho (otca) nehnevali (ASL 1532); že sem ťe tým hňewal (CC 1655); hnewaly gste pana Boha slowem, srdcem a skutkem (AgS 1708); h. sa 1. mať zlosť, zlostiť sa; byť nahnevaný: nehnevaj se, nezáviť, nemorduj (ASL 1532); na sina sweho se hnewal (LIPTOV 1648); rad se hňewa pre malu wec (GV 1755); on se nehnewal nad swima prenasledowniki (WS 18. st); hniewal se Buh tuze na wssecko pokolenj lidske (KT 1753) 2. byť, žiť v hneve, v nepriateľstve s niekým: moy mili sa hnewa (NITRA 1744); mlinar proti kowačowi negakowj hnew a nenawist mel a z gakeg prjčini se na njch hnewal (ROVŇANY 1753); hnevávať sa frekv k 1: kteri sa snadno hnewawagu (GV 1755)