Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

hnát -u obyč. mn. m. dlhá kosť končatín: lebka so skríženými h-mi;

pren. expr. ruky a nohy, častejšie nohy: povystierať si h-y (po sedení)

expr. h-y ti dolámem! veľmi ťa zbijem


hnať ženie ženú bude hnať/poženie nedok.

1. nútiť do pohybu istým smerom: h. statok (na pašu), ž-ie deti domov

2. uvádzať do činnosti, poháňať: elektrina ž-ie stroj, voda ž-ie mlyn

3. expr. nútiť do rýchleho pohybu, do činnosti, poháňať: h. koňa, h. deti do učenia, ž-ie ho pud; h-ný zvedavosťou

4. nútiť odísť, vyháňať, zaháňať: h. niekoho z domu; vojsko ž-ie nepriateľa

5. hovor. expr. rýchle ísť, náhliť sa, uháňať: h. na aute veľkou rýchlosťou

6. (o rastlinách) (rýchle) rásť, vyháňať: strom ž-ie do výšky, h. do kvetu

7. hovor. neos. ž-ie ho má hnačku, preháňa ho

beží, letí, akoby ho h-l, akoby ho (všetci čerti) h-li rýchle; h. niekoho pred súd žalovať ho; h. niečo do krajnosti vyostrovať; h. niekomu vodu na mlyn pomáhať (aj nevedomky)

// hnať sa

1. expr. rýchle sa pohybovať, uháňať, rútiť sa: h. sa na vlak; búrka, auto sa ž-ie, krv sa mu ž-ie do tváre

2. ponáhľať sa za niečím s cieľom dostihnúť to: h. sa za ostatnými;

pren. expr. chcieť dosiahnuť niečo: h. sa za ziskom, šťastím

3. expr. horlivo sa púšťať do niečoho: h. sa do roboty, do ženenia

expr. h. sa do niečoho ako divý, splašený rýchlo, veľmi; h. sa do záhuby nedbať na nebezpečenstvo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hnát ‑u m.; hnátový
hnať ženie ženú žeň! hnal bud. bude hnať i poženie nedok.; hnať sa

hnať sa ženie sa ženú sa žeň sa! hnal sa ženúc sa ženúci sa hnanie sa bud. bude sa hnať/poženie sa budú sa hnať/poženú sa nedok. 1. expr. (kam; kade) ▶ rýchlo sa pohybovať; syn. uháňať: h. sa do školy; h. sa dolu schodmi; ktosi sa ženie za nami; pes sa hnal po ulici; auto ženúce sa 200 km rýchlosťou; Roztvoril náručie, hnal sa ku mne. [M. Zelinka]; Za rampami, cez ktoré sa ženie vlak, stoja vozíky. [K. Lazarová]
2. ▶ rýchlo postupovať (obyč. v množstve); syn. rútiť sa, valiť sa: po oblohe sa ženú oblaky; zo severu sa ženie búrka; vojsko sa hnalo na nepriateľa; Krútňava prachu sa hnala po ceste. [V. Mináč]; Hlavou sa mi hnali bláznivé myšlienky. [D. Slobodník]; Z útrob zeme sa nezadržateľne hnal na povrch plyn. [NP 1986]
3. expr. (s čím; s neurčitkom; ø) ▶ rýchlo konať, náhliť sa s vykonaním niečoho: ženie sa s domácimi úlohami; musíme sa h., lebo to dnes nedokončíme; Hnal sa kopať repu, aby mohol prvý odviezť. [J. Jonáš]
4. expr. (za kým, za čím) ▶ veľmi sa usilovať niečo dosiahnuť; syn. naháňať sa: h. sa za majetkom, za slávou, za šťastím, za kariérou; Každý sa ustavične za voľačím ženie, pachtí a štve. [V. Handzová]; Dúfam, že si sa poučil na dobrých pár desaťročí a už sa nepoženieš za prvou sukňou, čo ti príde do cesty. [P. Andruška]
5. expr. (do čoho) ▶ horlivo sa do niečoho púšťať: h. sa do roboty; h. sa do ženenia; len sa do toho tak nežeň!; S učením sa nepasoval, ani sa doň nehnal. [R. Jašík]; Ženú sa do dobrodružstva, v ktorom si zlomia väz. [E. B. Štefan]
6. (ako) ▶ (o rastlinách) rýchlo rásť: stromy sa ženú do výšky
fraz. hnať sa do niečoho ako divý/splašený neuvážene, bez rozmyslu sa púšťať do nejakej činnosti; hnať sa do záhuby/do skazy/do nešťastia nedbať na nebezpečenstvo, priveľmi riskovať


hnát -tu obyč. pl. hnáty m. 1. ▶ dlhá kosť končatín: lebka so skríženými hnátmi
2. expr. ▶ (dlhé) ruky a nohy, končatiny: veľké, kostnaté hnáty; povystierať si hnáty; mať zmeravené hnáty; Mal akú-takú istotu, že posteľ mu už nezasmradia cudzie mužské hnáty. [P. Andruška]; Zahlásil, že je starý lovec perál, a vrazil svoje dlhé hnáty do hromady špinavého riadu. [LT 1991]
fraz. namastiť/dolámať/polámať niekomu hnáty veľmi niekoho zbiť, dokaličiť
hnátik -ka obyč. pl. hnátiky m. zdrob.: Hnátiky si vykladá tu na mamino, tu na tatovo brucho. [F. Hečko]; hnátisko -ka -tisk s., v sg. i m. zvel.: dlhé, dlhý h.; pri rozcvičke dvíhal smiešne hnátiská


hnať ženie ženú žeň! hnal ženúc ženúci hnaný hnanie bud. bude hnať/poženie budú hnať/poženú nedok. 1. (čo) ▶ uvádzať do činnosti; udržiavať v činnosti; syn. poháňať: h. stroj elektrinou; voda ženie mlyn; Rieka potečie novým korytom a prívodným kanálom, ktorý bude hnať hydroelektráreň. [A. Bednár]
2. (koho, čo) ▶ spôsobovať pohyb istým smerom: loďka hnaná búrkou; Silný vietor hnal do okna clonu dažďa. [L. Ballek]; Z doliny vial svieži vánok a hnal do ulíc vôňu lesov a polí. [M. Krno]; Zdalo sa mi, že nás prúd ženie rovno na skalu. [M. Jančová]; neos. čln hnalo od brehu
3. (koho, čo kam) ▶ nútiť (človeka al. zviera) do pohybu istým smerom: h. statok na pašu; ženie deti domov; neviem, čo ma tam hnalo; Až do tej chvíle nepomyslel, že aj Anna mohla byť v zástupe, ktorý popoludní hnali ako dobytok do mesta. [A. Baláž]; Potom vkĺzla do svojho sárí a hnala muža do kúpeľne. [E. B. Štefan]
4. expr. (koho, čo; koho do čoho; koho s neurčitkom) ▶ nútiť do rýchleho pohybu, do činnosti; syn. poháňať, naháňať: h. kone; ženú ma spať; h. deti do učenia; h. syna do ženenia; Hnal tú káru ako splašenú kozu. [J. Kot]; Čo nás tak ženieš? Človek si pri tebe nemôže ani oddýchnuť. [J. Beňo]; Dlžoba ju hnala, pamätáš sa, keď som ju z Rovien na chrbte zniesol, skoro sa pretrhla. [L. Ťažký]; Teba treba stále hnať. Do všetkého ťa treba naháňať. [V. Šikula]
5. (koho) ▶ (o citoch, pocitoch) podnecovať do činnosti; syn. pobádať, povzbudzovať, nutkať: ženie ho pud; hnala ho zvedavosť; hnaný hladom; Ani za dva vozy plachát by nebola vstúpila znovu do toho domu, keby ju nebola hnala túžba za chlapcom. [K. Lazarová]; Mňa hnala nedočkavosť: čím skôr sa striasť dlhov. [V. Mináč]
6. (koho odkiaľ) ▶ nútiť odísť; syn. vyháňať, zaháňať, odháňať: Hnala ma z inšpekčnej izby ako chlapca zo susedovej hrušky. [J. Podhradský]; Ak prídem domov sám, tatko si bude myslieť, že sa na teba hnevám a že som ťa od nás len preto hnal. [V. Šikula]
7. hovor. expr. ▶ rýchlo ísť, náhliť sa; syn. uháňať: kričali na šoféra, aby tak nehnal; Čo ženieš ako blázon? [J. Pohronský]; Pokiaľ sme sa cítili dobre, tak sme to do vrchov „hnali“. [Vč 1974]
8. ▶ (o rastlinách) rýchlo rásť, vyháňať: rastlina ženie do kvetu, do klasu, do semena; strom ženie do výšky; kým bolo suchšie, plodiny hnali do koreňov; Taká zelina, čo miesto do hlavičiek ženie len do lístia, nie je hodna ani šesták. [F. Hečko]
9. neos. hovor. (koho) ▶ zapríčiňovať hnačku, preháňať: od kapusty ho ženie; deti ženie majú hnačku
fraz. beží/letí, akoby ho hnal al. akoby ho [všetci čerti] hnali veľmi rýchlo uteká, odchádza odniekiaľ; hnať ľudí na jatky posielať ľudí zomrieť (obyč. vo vojne); hnať niečo do krajnosti/do extrému/ad absurdum/na ostrie noža vyhrocovať situáciu; hnať niekoho pred súd žalovať niekoho; expr. hnať niekoho svinským krokom rázne niekoho zaháňať, vyháňať; hnať niekomu vodu na mlyn pomáhať niekomu (aj nevedomky); za groš/za korunu by hnal voš do Pešti/krížom cez mesto/cez Tatry je veľmi lakomý
opak. hnávať -va -vajú -val

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnaťštvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zvervyháňaťodháňať: matka vyháňala deti z izbyvháňaťzaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiaraexpr.: prataťbadúriťbadurkaťbuntošiťhovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1


hnát p. končatina


hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť savaliť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás vodahrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamiónyuháňať: kone uháňajú opreteky

2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sazháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkomexpr.: pachtiť sahoniť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznanímnaháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čohovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérouexpr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvomlakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2


hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sarútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sasypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sarútiť sasypať sarojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať saponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť satisnúť sapchať sadrať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


končatina odb. párovité výbežky tela článkonožcov a stavovcov slúžiace na pohyb • údexpr. hnát: povystierať si hnáty


naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hnát, -a, obyč. v mn. č. hnáty m. hovor. ruky a nohy, končatiny (obyč. nohy); silné dlhé kosti končatín (obyč. nôh): zarastené h-y (Tim.); Z ohromných mís trčia hnáty baranov. (Gráf) Zosňal celý hnát (z kravy) z pánta. (Dobš.); vyrovnať si, ponaprávať si, povystierať si h-y vystrieť sa, pretiahnuť sa (napr. po dlhom sedení); Bodaj ste si hnáty zlámali! (Zúb.) Tu sú hnáty z neboráka. (J. Kráľ)

namastiť, napraviť niekomu h-y zbiť, ubiť ho;

hnátový príd.: h-á kosť


hnať, ženie, ženú, hnaný nedok.

1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, poháňať: voda ženie mlyn, motor ženie stroj

hnať niekomu vodu na mlyn pomáhať mu, podporovať ho;

2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: h. statok na pašu

h. ľudí na jatky posielať na istú smrť; h. niekoho pred súd žalovať ho;

3. (koho, čo) nútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: h. kone; h. niekoho s robotou

hovor. beží, letí, akoby ho hnal, ani čo by ho všetci čerti hnali veľmi rýchlo;

4. (koho) rázne nútiť odísť, vyháňať, odháňať, zaháňať: h. niekoho z domu; armáda ženie nepriateľa z krajiny; hnali ho od stroja nedovolili mu na ňom pracovať; h. niekoho postrkom násilím prepravovať po vykázaní z obce;

5. (koho) nútiť, nutkať, pudiť, viesť (o citoch a pocitoch): hnala ho túžba, zvedavosť; hnaný pudom, hladom, nepokojom;

6. (koho do čoho) nútiť, mať niekoho k niečomu: h. niekoho do boja, do vojny, do práce, do učenia;

7. stupňovať činnosť, ponáhľať sa; rýchlo ísť, bežať, uháňať: h. na aute, na koni; hovor. hnal ani najatý bežal, ponáhľal sa

h. niečo do krajnosti, do extrému, ad absurdum stupňovať do krajnosti, do nemožnosti;

8. arch. (na koho útokom) útočiť: Tá (rodina) takrečeno útokom hnala na starého Bohatého dňom po predstavení. (Vaj.)

9. ľud. (neos.) ženie ho má hnačku, preháňa ho;

10. (o rastline) vyháňať, rásť: strom ženie do výšky; h. do kvetu, do klasu, do semena;

opak. hnávať, -a, -ajú;

dok. k 4 vyhnať, zahnať i odohnať, k 5 dohnať, k 10 vyhnať

|| hnať sa

1. rýchlo postupovať, valiť sa, rútiť sa: h. sa vpred; búrka sa hnala chotárom; vojsko sa hnalo ako príval; h. sa do záhuby rútiť sa do skazy; krv sa mu ženie do tvári;

2. (za kým, za čím) ponáhľať sa za niekým al. za niečím v snahe dostihnúť ho (to): Sám za ním beží, za ním sa ženie. (Vaj.);

pren. usilovať sa niečo dosiahnuť: h. sa za ziskom, za peniazmi, za úspechom;

3. expr. (do čoho) horlivo sa do niečoho púšťať: hnal sa do práce (Taj.); h. sa do boja za socializmus (Jes-á);

4. (na koho, na čo) útočiť, napádať niekoho: vojaci sa hnali na brány mesta

Morfologický analyzátor

hnať nedokonavé sloveso
(ja) ženiem VKesa+; (ty) ženieš VKesb+; (on, ona, ono) ženie VKesc+; (my) ženieme VKepa+; (vy) ženiete VKepb+; (oni, ony) ženú VKepc+;
(ja zajtra) poženiem VBesa+; (ty) poženieš VBesb+; (on) poženie VBesc+; (my) poženieme VBepa+; (vy) poženiete VBepb+; (oni) poženú VBepc+;
(ja som, ty si, on) hnal VLesam+; (ona) hnala VLesaf+; (ono) hnalo VLesan+; (oni, ony) hnali VLepah+;
(ty) žeň! VMesb+; (my) žeňme! VMepa+; (vy) žeňte! VMepb+;
(nejako) ženúc VHe+;

hnát podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) hnát; (bez) hnátu; (k) hnátu; (vidím) hnát; (o) hnáte; (s) hnátom;

(tri) hnáty; (bez) hnátov; (k) hnátom; (vidím) hnáty; (o) hnátoch; (s) hnátmi;

Hnať Hnať Hnát Hnát hnať_1 hnať hnať_2 hnať
hnát
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) hnát
G (bez) hnátu
D (k) hnátu
A (vidím) hnát
L (o) hnáte
I (s) hnátom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) hnáty
G (bez) hnátov
D (k) hnátom
A (vidím) hnáty
L (o) hnátoch
I (s) hnátmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HNAT sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 169×, celkový počet lokalít: 52, najčastejšie výskyty v lokalitách:
RADVAŇ NAD LABORCOM, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 MEDZILABORCE) – 15×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 12×;
ORLOV, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 11×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 11×;
MEDZILABORCE, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 MEDZILABORCE) – 9×;
ÚĽANY NAD ŽITAVOU, okr. NOVÉ ZÁMKY – 7×;
ÚDOL, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 6×;
BREZOVICA, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 6×;
SOLIVAR (obec PREŠOV), okr. PREŠOV – 4×;
STARÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 4×;
...
Priezvisko HNÁT sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 230×, celkový počet lokalít: 58, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BRODSKÉ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 42×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 12×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 9×;
GBELY, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 9×;
RADVAŇ NAD LABORCOM, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 MEDZILABORCE) – 9×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 8×;
KÚTY, okr. SENICA – 6×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 5×;
KRUŽLOV, okr. BARDEJOV – 5×;
LEVOČA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 5×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor